zacalo sa to takto: zacali sa prazdniny, ktore som ako kazdy rok travila u babky. chodila som sem cely zivot, kazde prazdniny,kazdy volny vikend, no nemala som tu priatelov...ved predsa...na dvore sa priatelia nedaju najst...bola som taky ukecany samotar...myslite si,ze taky clovek neexistuje?? omyl existuje...som toho zivym prikladom...nudila som satak som sa obliekla a isla som sa prejst na "moje miesta"...nechala som sa unasat svojimi krokmi...objavovala som coraz krajsie miesta,ktore sa stavali tymi mojimi... unasana svojimi myslienkami,po prude rieky ma kroky zaviedli az ku kostolu...neviem ani preco...vzdy ma to tam tahalo...pomaly som vstupila, ochvilu sa mala zacat vecerna omsa,...ach, ako dlho som tu nebola,naposledy..uz ani neviem kedy to bolo...vlastne viem...bola som mala nevinne dievcatko s brckami, nebeskymi ockami
a snehobielymi satami...az teraz som si uvedomila,ako mi to strasne chybalo...myslienkami som sa vratila do tych bezstarostnych detskych cias, ked ma nic netrapilo,iba to kolko pupav mam natrhanych...sadla som si v tichosti do lavice a porozhliadla sa po kostole...bolo to nadherne... na strope boli kresby anjelov pri nebeskej brane, pri oltari sochy, a po bokoch mnozstvo kvetin...akonahle zacal organ vydavat hrube tony, akoby tu vsetko ozilo, svetla sa rozosvietli a zacala sa vecerna omsa...pomaly prichadzali ministranti...az som zrazu uvidela JEHO... akoby sa vsetko zastavilo, organ prestal hrat, akoby tam nikto nebol,iba my dvaja... zahadne sa na mna usmial, a pozrel mi do oci, tymi jeho... videla som v nich neutichajuci ohen, vasen,...jeho hlboke oci mi prezradzali hlbku jeho duse...bolo to neskutocne....nechcela som uverit, ze sa to stalo...zalubila som sa na prvy pohlad!!! ked mi niekto hovoril o laske na prvy pohlad neverila som,ze nieco take moze existovat...no teraz som bola presvedcena,ze existuje iba taka laska,...pomaly sa omsa skoncila...vysla som z kostola a pohladom som hladala jeho... onedlho
vysiel aj so svojimi priatelmi...znova sa na mna tak nadherne usmial a isiel si svojou cestou,a ja zas tou svojou...od tohto dna somnevynechala ani jednu nedelnajsiu omsu...cely tyzden som sa tesila ako pojdem v nedelu do kostola...tesila som sa na jeho pery,ktore mi zase venuju ten
krasny usmev...tesila som sa na jeho oci,ktore mi daju ten krasny hlboky pohlad plny zahadnych otaznikov...kazdy tyzden som chodila do kostola dufajuc,ze bude aj on...nikdy ma nesklamal...vzdy sa na mna usmial, nase pohlady sa stretli...myslim,ze to bolo len kratko, ale mne sa to zdalo ako vecnost...vecnost stravena v jeho ociach...bola som zalubena ...az jeden den po omsi som prisla k babke, sadla na stolicku so slovami:dnes nebol ten pekny ministrant...to babku hned zaujalo a pytala sa ma kto je ten chlapec,kvoli ktoremu mam uz mesiac v ociach zasneny pohlad... ona vzdy spozna,ked sa so mnou nieco deje...oo zahadnom chlapcovi som sa jej snazila povedat co najviac...a ona aj napriek tomu malu co som jej o nom povedala,vedela kto to je...odteraz to
uz nebol zahadny chlapec...takto to bolo asi mesiac,az som sa rozhodla, ze s tym nieco musim spravit...prveho augusta som si sadla za pocitac a dlhe hodiny som sa ho snazila najst...na pokeci,na booome,na myspace, na facebooku,na birdzi a na inych forach...no nikde som ho nemohla najst...
ked uz moja posledna iskra nadeje pomaly vyhasinala,skusila som ho nasjt v kontaktoch na icq...zadala som jeho cele meno,a naslo mi dvoch ludi pod tymto menom...pozrela som profily oboch a obaja boli z tej nasej dediny...vedela som, ze tu mame dvoch ludi s rovnakym menom,ale necakala
som ze obaja budu prihlaseni na icq...no a teraz si uz len vybrat... vybrala som si toho,ktoreho mi naslo ako druheho
............................POKRACOVANIE NABUDUCE......................

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  11. 4. 2018 16:52
Kedy bude pokračkooooo????????
Napíš svoj komentár