Nešlo mi ani tak o tú kávu, chápete. Išlo o ten efekt pomalého rána, kedy jedinec vstane z postele, stúpi na prvú ostrú vec na zemi a poteší sa, že ešte stále mu fungujú receptor bolesti. Potom ide do kuchyne, spraví si rannú kávu a pri jej vôni premýšľa nad nesmrteľnosťou lienok a vší vlasových a napokon polovicu nedopitej kávy vyleje do drezu, ktorý si odkašle a pozdraví: "dobrý deň, už zase v kuchyni?"
Na svoj údiv som však prišla na to, že občas sa v domácnosti, kde sa pije káva, tá káva ani nenachádza. Preto som vyšla na balkón a pokosila trochu pažítky, že možnože to vydá nastejno. Odporúčam však nikomu z vás nepiť pažítku zaliatu vriacou vodou. Bolo to síce chutné a nádherne to voňalo, ale teraz všade okolo seba vidím zelené záblesky a myslím si, že si po mňa ide UFO. Hoci Melanchól tvrdí, že to nemám z pažítky, ale toho konope, čo rástlo vedľa v kvetináči. A že som mala dávať väčší pozor na biológií.
Kým ja som odväzovala poštovej kačici (alebo to bol nosorožec s ružovou čiapočkou? V poslednej dobe už mám z týchto zámien v našej záhradke naozaj zmätok) z nožičky list z Hotentótie, Melanchól mi na hrnčiarskom kruhu dokončil tretiu šálku, do ktorej si budem môcť zaliať kávu, a stihol aj nakúpiť v supermarkete. Až sem bolo počuť malebný jakot predavačky, niečo na štýl:
"Besný kocúr! Besný kocúr! Chyťte ho, chyťte... nerozbite tú dózu s kávou! To je tá najdrahšia! Besné kocúrisko, bodaj ťa parom porantal namojdušu prisámbohu ti jednu..."
V tom okamihu som ja už sa snažila Melanchóla vyštrachať spod koberca a donútiť ho, aby mi svoj lup čestne odovzdal, aby som ho ja mohla... postaviť na poličku a uvariť si z neho voňajúci, nádherný, chutný čierny nápoj s mliekom.
Rýchlovarná kanvica, to vám je vec. Naboku má svetielko, na ktoré, keď sa dobre zapozeráte, tak máte pocit, že ste pri mori a pozeráte na maják. Alebo to kľudne môže byť aj maják policajného auta, ale ostaňme pri tej vhodnejšej a príjemnejšej alternatíve.
Keď naň hľadíte a on zrazu zhasne, znamená to, že sa blíži naozaj, naozaj vysoký príliv. Príliv horúcej tropickej vody, pri ktorej prská aj Melanchól z vedľajšej izby. Samozrejme, že to ten jeho keramický provizórny pidihrnček nevydržal. Samozrejme, že sú tu zase črepy na zliepanie a voda tečie po zemi a radosť z toho majú akurát tak zlaté rybičky z poschodia na chladničke, ktoré si na tomto mieste okamžite spravili termálny bazénik a tvária sa ako veľkí kápovia.
A z kávy zase nie je nič. Tuším musím Mela naučiť, ako sa správne točí na hrnčiarskom kruhu, ale keď to viete, aké sú mačky občas tvrdohlavé.
Ale keby tu bol Číslo Nula, ten by mu ukázal! Alebo jeho malá Optima, tá na hrnčiarskom kruhu kľudne aj pletený sveter natočí.
A inak, niektorí ľudia a občas aj nosorože si naozaj nevedno prečo myslia, že keď hovorím o Melovi, tak mám na mysli Mela Gibsona. Akože, neviem, čo na tom máte, ja by som doma teda Mela Gibsona nechcela mať. Všade krv, kolíky v rukách, to by ani poriadne šroubovák do ruky nechytil, ani plavák v záchode neopravil, ba ani posteľ nepopravil bez toho, aby všade nelietalo perie! Nie veru, ostaneme pekne pri Melanchólovi, čiernom kocúrovi, ktorý je úplne čierny až na škvrny bielej na trištvrtine tela.
Napokon som sa našla, ako sedím s Melanchólom pri miske a zase raz spolu slopeme mlieko deň pred zárukou. Alebo možno po záruke, ja som mala z matematiky trojku, mňa sa nepýtajte. Z kávy ostala iba dóza na stole, hysterická predavačka behajúca po ulici a márne zháňajúca toho "prašivého naničsúceho besného slintajúceho diablika" a nosorožec na parapete balkóna čakajúci na svoj suchár s mentolou náplňou v strede za dobre odvedenú prácu.
Och, a ešte, aby som nezabudla - Číslo Nula písal, že priletí domov, tuším spomínal niečo o drakoch a novej dávke konope. To je ale škoda... radšej keby doniesol tú vypitú pažítku!
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
peto0791
2. 6.júna 2010 14:18
v týchto dňoch sa okrem iného učím filozofiu a toto je hlboko filozofická téma, ako ťa mohli takéto myšlienky napadnúť?
2
4
@wednesday Ďakujem! Aj za komentár, za kladné hodnotenie, aj za hviezdičky. Už mám činčilie srdce na správnom mieste, že každý jeden blog niekto čítal... veľké zadosťučinenie!
7
@nihili Ach, ďalšia, ktorá hladká moje činčilie ego? To ma veľmi teší! Teda, že sa niekto taký našiel.
Takže ďakujem.
Takže ďakujem.
Napíš svoj komentár