Mám našu spoločnú fotku vycapenú na ploche počítača aj ako profilovku na Facebooku, už mi chýba iba na Birdzi, ale tu som anonym s činčilími ušami.

A sme spolu každú voľnú chvíľu a každú chvíľu si voláme a píšeme a vôbec, tak všetko.

J'ai peur, j'ai peur
Que nos ombres si légères
Demain se changent en pierre
Que les étoiles qui nous guident
Un jour nous poussent au vide
J'ai peur, ...

Dnes ma navštívil môj starý známy kocúr Melanchól. Chvíľu sa iba obšmietal okolo mojich dverí, ale napokon vkĺzol aj dnu. Spolu s ním vošiel aj jemný cigaretový závan, ktovie, kde sa chudák táral. Alebo skôr beťárisko jeden.

Tá vôňa nikotínu mi pripomenula, že sme prestali fajčiť. Teda, prestali ako prestali, a dokonca mám u seba aj jednu cigaretu (keď tento blábol dopíšem, pôjdem si zapáliť).

Je neuveriteľne oslobodzujúce napísať niekoľko riadkov bez toho, aby ľudia vedeli, že ste to vy. Napísať čokoľvek, čo vás trápi, dať zo seba anonymne von zvieravé pocity.

Povedať vám o tom, že vlastne celý svoj život, odkedy som zistila, že som žena, hľadám niekoho, s kým by mi bolo naozaj dobre, s kým by sme si boli stále blízki, vzácni a... no proste Toho Pravého.

Na tých začiatkoch to veľmi často vyzerá krásne. Zamilované pohľady, zamilované smsky a fotky, zamilované slová a samé klišé "navždy" a "nikdy". A bláboly. A ja tomu vždy verím. A zrejme aj oni.

Ale ono to potom vždy pominie. Niekde som čítala, že vždy prvé tri mesiace vzťahu sú také idylické. Niečo na tom možno bude, pretože aj sama to na sebe a svojich vzťahoch pozorujem.

A takmer vždy tomu predchádza ten výnimočný pocit, že "tentoraz je to iné". Vždy je o niečo intenzívnejší než pocit, ktorý som mala pri predchádzajúcom vzťahu - ale vždy slabší než pri vzťahu, ktorý ešte len príde. To bohužiaľ nikdy dopredu neviem.

Často plánujem budúcnosť, robím veľké plány, o ktorých takmer naisto vopred viem, že nevyjdú. Obidvaja to vieme, ale predsa ich robíme. Pretože moja radosť a oduševnenie vie ľudí okolo mňa takmer vždy strhnúť.

Ale bojím sa. Mám hrozný strach.

Pretože mnou vždy zakýva jeho úsmev. Vždy ma rozhodí jeho zlá nálada. Preciťujem jeho choroby. Som závislá na jeho prítomnosti. Možno nie úplne, ale čiastočne určite. Strašne často na neho myslím. Je na mňa úžasný. Som zamilovaná.

A občas neskoro v noci si kladiem otázku: Čo ak to nebude navždy?

Čo ak sa stane to, čo sa doteraz stalo vždy? Pohádame sa...? Odcudzíme sa a začneme jeden druhého brať ako samozrejmosť...? Rozídeme sa bezdôvodne, proste len preto, aby sme sa rozišli...? Dozviem sa, že nie je pripravený na vzťah...? Alebo ešte lepšie - zistím, že nie je taký úžasný, ako som si to vždy myslela, a pustím ho k vode ako najväčšia sviňa...?

Mali by sme sa rozísť. Priveľmi ťa ľúbim.

Zlož mi prosím ťa tie ružové okuliare.

Ukáž mi, aký skutočne si, buď na mňa odporný, pohádaj sa so mnou, daj mi pocítiť, že vedľa mňa stojí reálny človek a nie predobraz dokonalosti s tvárou Adonisa.

Buď podráždený, udri ma v opitosti, vynadaj mi do píč inak ako zo srandy, pošli ma domov najbližším vlakom, nerozprávaj sa so mnou niekoľko hodín, sprav HOCIČO, len aby som si nemyslela, že toto je sen.

Chcem realitu, chcem reálneho muža z mäsa a kostí, nechcem, aby si ma nosil na rukách, lebo raz spadnem tak prudko, že si zlomím kostrč.

Ešte vždy to tak bolo, prečo by to tentoraz malo byť inak?

Si až príliš dokonalý. Tvoje dotyky, tvoje úsmevy, tvoje správanie, tvoje slová, tvoje činy, tvoja existencia. Všetko to vyzerá ako vylúpnuté z rozprávky. Nechcem to také! Reálna rozprávka predsa nemá šťastný koniec.

Ak to tentoraz skončí, padnem na nos silnejšie než inokedy. Áno, vždy som si to vravela, ale toto je opäť raz niečím unikátne. Niečím nové, niečím dokonalejšie než to predtým.

Idem spať. Najskôr si zapálim. A potom sa uložím do postele v tvojom tričku, ktoré mi je strašne veľké.

Už aj toho sa desím. Snáď ma z toho ráno vylieči. Zo zdesenia z toho, ako sa milujeme a že by to nemuselo byť navždy.

 Blog
Komentuj
 fotka
purenarcissism  25. 5. 2011 11:27
got you
 fotka
marttina  25. 5. 2011 16:37
treba verit a prilis sa nezmayslat nad vecmi, ktore nechces aby sa stali, si ich privolas.
 fotka
littledolly  25. 5. 2011 18:19
ty si tak neskutočne vystihla čo teraz prežívam.. nie je ani zdaleka prvý..je to lepšie, intenzívnejšie..presne ako predtým.. Je to iné ako všetko..ale ten strach ,že to skončí.. tam proste je
 fotka
dadaistka  25. 5. 2011 19:08
@littledolly Teraz si nie som istá:

- mám sa potešiť, že v tom nie som sama, alebo

- ťa mám poľutovať, že sa ti deje niečo, čo nie je pozitívne, alebo

- jedno aj druhé?



Každopádne je motivujúce vedieť, že v tom nie som sama.
 fotka
millie  25. 5. 2011 20:02
Z čoho je ten úryvok na začiatku?
 fotka
dadaistka  25. 5. 2011 20:06
@millie Rómeova pieseň Jai peur, francúzsky muzikál Rómeo a Júlia, prvé dejstvo.
 fotka
anzu  25. 5. 2011 21:33
"Mali by sme sa rozísť. Priveľmi ťa ľúbim."



Doplň tam ešte, že radšej budeš chodiť s niekým, koho neľúbiš, alebo ľúbiš len tak napoly



Ale chápem ten strach, poznám ho, ale musíme sa ho naučiť potlačiť, aby sme si nakoniec svojimi myšlienkami nepokazili to pekné a nebodaj neprivovali zlé. Ale to určite vieš. Dúfam, že ráno bude lepšie
 fotka
antifunebracka  25. 5. 2011 21:51
tak vy fakt neviete, co chcete☺inak pozor na mna, par fake nickov som uz odhalil... a myslim, ze aj v tvojom pripade viem, kto si
 fotka
radiophonic  25. 5. 2011 22:22
@Antifunebracka



Ujo detektív, a viete, kto som ja?
10 
 fotka
antifunebracka  25. 5. 2011 22:28
@radiophonic fuha, ty si tiez fake? neviem zatial, nejak ta tu neregistrujem
11 
 fotka
radiophonic  25. 5. 2011 22:32
@Antifunebracka



Takže detektív bez prehľadu.
12 
 fotka
antifunebracka  25. 5. 2011 22:39
@radiophonic a sak ked o tebe neviem, ako ta mam odhalovat?
13 
 fotka
radiophonic  25. 5. 2011 22:42
@Antifunebracka



Máš aspoň rumenec na tvári?
14 
 fotka
antifunebracka  25. 5. 2011 22:59
@radiophonic len stan v nohaviciach
15 
 fotka
dadaistka  26. 5. 2011 00:25
@antifunebracka Ďakujem za zaspamovanie komentárov a snahu o zastrašovanie. Myslíš si, že keby som si naozaj tak zakladala na tom, aby ma nikto neodhalil, tak by som nemenila pohlavie? Nemenila vek? Nemenila spôsob písania? Či myslíš, že som ho zmenila? A čo myslíš, ak sa stane, ak ma odhalíš?



Mimochodom, nie som fejk. Tento výrok si vysvetľuj, ako len chceš, ale odmietam tvrdenie, že som fejk.



@anzu Kebyže to dodám, tak sa korunujem naozaj do pozície psychicky labilnej a absolútne do huby si serúcej osoby, nemyslíš? To by asi nebolo práve dvakrát mojím cieľom.
16 
 fotka
antifunebracka  26. 5. 2011 00:27
ty si dobre mimo. daj sa liecit, lebo ta zabijem. vidis, TOTO je zastrasovanie
17 
 fotka
dadaistka  26. 5. 2011 00:35
@antifunebracka Ty sa zase berieš tuším príliš vážne.



"inak pozor na mna, par fake nickov som uz odhalil... "



Keď si mám dávať na teba pozor, ako inak by si to nadnesene nazval? Zložil si mi práve kompliment? Netvár sa, že si menej inteligentný, než si, a čítaj medzi riadkami, viem, že to dokážeš, nehovoríme koniec koncov spolu prvý raz Tak pokoj a rozvahu.
18 
 fotka
antifunebracka  26. 5. 2011 00:41
ja viem, ze spolu nehovorime 1. raz. a ani posledny. ok. mal som tam dat smajla, nemyslel som to ako vyhrazku
19 
 fotka
anzu  26. 5. 2011 09:15
no však, preto si takéto veci treba povedať, aby si človek uvedomil, že takto je to predsa len dobre
20 
 fotka
dadaistka  26. 5. 2011 11:36
@antifunebracka To s tým "ani posledný" som mala zase brať ako vyhrážku? Ale nie, robím si srandu.



@anzu Máš pravdu. Občas ale treba dostať negatívne veci von, ventil mi veľmi pomáha na psychiku.
Napíš svoj komentár