Je to kontroverzné, je to chlpaté a volá sa to Melanchól. Je to výnimočné, umravčané, strašne rozmaznané a bude o tom tento blog, pretože ja neviem písať blog o ničom inom, lebo o Melanchólovi.
Pre tých (čiže všetkých), ktorí nikdy nepili, nejedli, nekoštovali a nerecitovali niektorý z mojich hojných predošlých neblogov, Melanchól je môj maniodepresívny kocúr - nerád sa šplhá po skriniach a nerád používa mačací záchod, zato rád trhá zelenobiele kvetinkované susedove tapety v kuchyni a naháňa susedkine bullteriéry. A čo ovláda dokonale, je tváriť sa šialene veselo a vovnútri si myslieť svoje - preto ono príznačné pomenovanie.
Melanchól vie aj opravovať keramické vázy, ale to som už tiež zrejme niekedy v minulosti vravela, ale to nevadí, taký dobrý igelit sa kľudne môže použiť aj viackrát. A pokiaľ je to polystyrén, tak o to viac. A to viete, to taký kocúr okrem toho, že potrebuje umelecké vyžitie (kúpila som mu tempery, ale napokon sme ostali pri vodových farbách, lebo tie mu chutia viac a nemá z nich také ťažké žalúdočné potiaže), potrebuje aj vyžitie sexuálne. Ťažko budem hovoriť, že s činčilou ako ja, by to išlo len veľmi ťažko, okrem toho ja som šťastne zadaná činčila Čísla Nula.
Jedného dňa som naservírovala Melanchólovi tri misky ako tri chody veľkolepého obeda: v jednej mlieko, v druhej namiešaná azúrová modrá (áno, vodová, pre istotu) a v tretej kapička Gutalaxu, aby mi nebehal po strope ešte o tretej hodine v noci, pretože ruší moje výstavné pavúky. A on nespokojne mravčal. Myslela som si, že som ho včera zle pochopila a chcel azúrovú na večeru a na obed onú bordovú červeň, ale podstata bola iná.
Melanchól, okrem toho, že pociťoval akútnu potrebu dokončiť preparovanie nejakej keramickej vázy v stave rozkladu, a ja som v ten deň žiadnu nerozbila, proste zrazu začal preukazovať svoju nechuť prítomnosti v mojej domácnosti. Nechápala som, prečo - na záhradke máme nádherné hrochy, ktorými sa môže kochať. Farby kupujem iba značkové a nemeckej výroby, nemá sa na čo sťažovať. Keď veľmi chce, poškrabkám ho aj po brušku. Starám sa o neho s veľkou vášňou a radosťou a láskou a všetkými prízemnými citmi, ktoré len môže majiteľka kocúra voči svojmu kocúrovi prechovávať, pokiaľ jej práve neroztrhal oblečenie alebo záclony.
Ale on sa zapozeral do susedovej kozy. Neuveriteľné! Keby aspoň do tej mačky, čo každé ráno sedáva u nich na parapetnej dosky, ale nie, on si vybral kozu. Je pravda, že jej briadka je fascinujúca a bečanie navodzuje príjemnú atmosféru, ale nikdy by som si nemyslela, že Melanchól bude až tak nevďačný, že vymení teplý pelech v mojej ulite za chladnú vonkajšiu atmosféru a kozu, ktorej dennou náplňou práce je bečanie na kocúra a snaha zašliapnuť sa ho hlboko do zeme.
Očividne ho fanaticky nenávidela a chcela byť sama. A tak sa utiahol do samoty aj on. Vykašľal sa on na značkové vodovky aj na opravovanie keramických váz, trhanie tapiet a rodinné stretnutia s mačkou Optimou. Vykašľal sa na teplý pelech a na našu neustálu súdržnosť, hoci sme boli zohratí bezmála ako Real Madrid s Detroit Red Wings dokopy. Osamela som. Celé dni trávil vonku a jeho misky ostávali nedotknuté. Svoje dni trávil nešťastným mravčaním na kozu Rózu od susedov, uhýbaním sa pred jej rozzlostenými rozoklanými kopýtkami, ktoré by mu správnym švihom priniesli minimálne otras mozgu, ak nie ochrnutie masívneho charakteru, opäť nešťastným mravčaním a skladaním nočných serenád, ktoré spieval pred jej stajničkou, do ktorej ju susedia na noc zatvárali.
Kašľal on na moje hrochy a nosorožce na záhradke, kašľal na všetko a napokon sa z neho stal pustovník. Keď som ho volala, ani sa neotočil a keď som sa ho snažila chytiť, nervózne prskal. Kašľal na jedlo a umelecké vyžitie. Taký kocúr, ktorý chce byť sám a presýti sa spoločnosti, to vám je niečo. Nechce nikoho vidieť, nikoho počuť, je skrátka na nepoznanie. A je hlavne hrozne nevďačný. Tieto slová píšem v ťažkom a nenapraviteľnom žiali a všetkým napospol vás žiadam - ak ste v nejakej blízkej odľahlej časti vášho bydliska videli pohybovať sa čiernobieleho, maniodepresívne vyzerajúceho kocúra vymňaukujúceho Sonátu mesačného svitu, povedzte mu, že mi chýba.
Ale hrám nedobytnú, pretože som pochopila, že každý kocúr má jedno a to isté pravidlo, ktoré platí v každom okamihu: Zaujímajú sa iba o to, čo sa nezaujíma bez nich. V konečnom dôsledku činčila prišla na to, že taký kocúr je celkom ako chlap. Tak hádam sa Melanchól vráti - ak nie, nebude mi mať kto opravovať vázy a to by boli moje krtky na záhrade veľmi hlboko psychicky ranené....
(Ospravedlňujem sa fanúšikom Detroit Red Wings a Real Madrid, takisto aj Arsenal Londýn a vôbec všetkým fanúšikom športu, že som sa nehanebne prvou vetou v tomto blogu snažila si zbytočne zdvihnúť čítanosť tohto pisateľského skvostu.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár