Kričím na papieri.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Nikdy som v rodine nepocítila finančnú nestabilitu. Zrazu ju cítim. Cez prázdniny som minula viac, než som si mohla dovoliť a teraz kvôli tomu neviem spávať. Debetná karta je tá najhoršia vec, aká sa vám môže v živote prihodiť. Miniete aj to, čo nemáte, a zrazu to musíte splácať. Tak som si našla brigádu. Jednu, druh, tretiu, štvrtú. V niektorej som vydržala kratšie, v niektorej dlhšie, v niektorých som doteraz. Zarábam, kde sa dá, len aby som zarobila na svoje dlhy.
Väčšinou je to tak, že robím na úkor školy, vtedy, keď nechcem, a keď mám voľno a chcela by som robiť, aby ma doma neprepadali čierne myšlienky, tak po mne neštekne ani pes. Napríklad ako dnes.
Za normálnych okolností by som sa možno prinútila s tým vyrukovať pred mamou alebo pred niekým iným z rodiny, ale teraz nemôžem. Mama je bez práce a už druhý mesiac si neúspešne hľadá inú. Študujem za jej úspory a ešte aj z nich (a z výplat) sa snažím usporiť, aby som sa nemusela s mojimi dlhmi za vlastné výstrelky priznať ani starým rodičom - jeden z nich je čerstvo po infarkte a ten druhý by preto nemal ani minimálne pochopenie.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Asi pred dvomi mesiacmi mi trhali zub, hornú šestku napravo. Bol celý prelezený, očividne zle spravená plomba, pod ktorou sa ďalej rozširoval kaz. Tú bolesť neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi. Teraz mám ten istý problém na ľavej strane, dokonca na tom istom zube. Preklínam svojho doterajšieho zubára, ktorý ani nevie vyškriabať kaz. A som odhodlaná to z finančného hľadiska znášať tak dlho, kým zase nebudem plakať od bolesti. A potom si dám vytrhnúť aj ten ľavý... na plombu odmietam dať peniaze.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Chcem ísť na frajerovu stužkovú, ale 35 eur za večeru je veľa. Všetko sa točí okolo peňazí. Desí ma to, že by to mali zaplatiť jeho rodičia. Aj oni majú málo, takisto ako ja. Zdá sa mi to divné. A bude tam jeho bývalá, ktorú z duše neznášam. On to nikdy nepochopí, ale ja vidím, ako na mňa to dievča pozerá. Je o toľko mladšia a predsa zazerá tak zvrchu. Niečo na štýl "ja som ho mala prvá, ty čo sa tváriš, aj tak sa ku mne raz vráti"... alebo bohvie, čo hovoria tie jej škaredé oči. Jedno však viem. Minimálne voči mne sa nespráva ako dobrý človek. A ja jej mám chuť roztrepať hlavu kameňom. Na tej stužkovej bude... a mne je už teraz jasné, že ONA bude vyzerať lepšie než ja, aj keby som so sebou robila čokoľvek. Z tej predstavy ma ide rozhodiť od jedu a pocitu bezmocnosti.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Je mi smutno za našimi. Som na Slovensku úplne sama. Viem, že odišli za lepším zárobkom a že ma milujú, a viem aj to, že som sa ako sprostá presťahovala do iného mesta na vysokú školu iba pre niekoho, kto uprednostňoval predo mnou snáď všetko ostatné. Mala som jediné šťastie, že som v novom meste našla priateľky, priateľov, ľudí, ktorí mi rozumejú a chlapa, ktorý ma zatiaľ podržal vo všetkých zlých náladách.
Ale aj jeho mám sebecky chuť nakopať hocikam, kam dosiahnem nohou, keď mi povie, že ide v nedeľu na internát iba preto, že "sa musí na niečom dohodnúť" so spolubývajúcimi, s ktorými bol v tento týždeň po všetky dni okrem štvrtka, pričom vie, že budúci víkend pracujem takmer nonstop a to, že bude u mňa celý víkend znamená naozaj iba to, že u mňa prespí - o nejakej spoločnej samote alebo niečo podobnom nehovoriac.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Lezie mi na mozog škola, práca, finančná situácia, lezú mi na nervy ľudia. Lezie na nervy aj sama sebe a za najväčšie pozitívum dnešného dňa považujem fakt, že som nemusela zožrať ani jeden Ibalgin, lebo môj zub sa rozhodol, že bude bolieť trochu menej a na ustavičnú pulzujúcu bolesť v ľubovoľnej časti tela som dlhodobo a roky zvyknutá.
Niekedy mám pocit, že zo svojich pocitov vyletím z kože a mám chuť sa niekomu vyspovedať. Ale najlepšia priateľka to má - priznávam - o dosť ťažšie než ja sama a priznajme si - minimálne nikto v mojom okolí nemá šancu ponímať správne fakt, že som vlastne na tomto Slovensku sama - bez rodičov. Starí rodičia nevedia nič iné, iba kritizovať každý jeden môj krok, ktorý urobím, nebodaj aby bol ešte vedľa, a nedostatočne doceniť akýkoľvek môj úspech.
A aby sme nezabudli, chcú sa dožiť ešte aspoň mojej promócie a "nieže spravíš nejakú hlúposť, nájdeš si chlapca alebo niečo podobné a vykašleš sa na školu!!!" PREBOHA, asi mi rozdrapí hlavu.
- - - - - - - - - - - - - - - -
A ak mi mama o mesiac, dva či tri povie, že už mi nevie posielať peniaze na školu, lebo sa jej minuli zásoby úspor, tak sme všetci v prdeli.
A ak ma zase začne ten zub bolieť ešte viac, tak asi túto izbu rozbijem. Boľavý zub, kopa blbostí, starostí, Muse, horiace sviečky a predstava celovíkendovej samoty vôbec nie sú dobrá kombinácia.
Ďakujem svojej klávesnici, že zvládla vypočuť tento nesúrodý, blbý a zbytočný výlev emócii.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mrsmichelle
15. 10.októbra 2011 21:18
Keď sa Ti uľavilo, tak ten " nesúrodý, blbý " výlev emócii NEBOL zbytočný
Napíš svoj komentár