Čo znás vyrastie?

Dnes mi nebolo najlepšie tak som sa v škole vypýtala od profesorky že potrebujem ísť k doktorke!Pustila ma a tak som šlapala na zastávku dúfajúc že mi pojde niaky autobus...keĎ som konečne prišla na stanicu autobus mi išiel az o niaku 3/4 hodinu...uff zavolala som otcovi či nevie dokedy ordinuje a povedala som mu že neveim či to stíham lebo autobus mi ide neskoro!Neuveríte o chvílku už mi zvonil telefón "je ti moc zle?" vravm nie v pohode A tatino ja tak pridem preteba už som si odpichol idem preteba za 20 min.som tam! Kvoli mne odišiel s práce aby som stihla doktorku ešte somnou aj unej počkal vzal ma domov a ešte ma tam aj nas5 odviezol pretože som si mala isť ešte pre niake vysledky!Keď som vystupovala z auta ešte stihol zamnou zakričať a zavolaj mi ako to dopadloa čo ti povedala!Mám sice už skoro vybitú baterku ale toľko čo mi zavolásňš to ešte vydrží!Heh bol taký zlatý že sa omňa bál...a staral dokonca aj doma keĎ sme sa boli najesť !Som mu vďačná zato všetko čo premňa robí, a preto mi je niekedy smutno že už niesom ten malý štupeľ ktorý sa poŇom stále vešal a šteklilsa sním že tie chvíle sú už dávno preč...Chýba mi to len tak sa knemu pritúiť ako kedysi, povedať mu všetko čo sa ma týka ...Mno dnes už nemožem! je to iné som staršia , už niesom malá no napriek tomu mi to všetko chýba ..niekedy by som chcela vrátiť čas na dobu keď som bola malá ..nemala som žiadne starosti nič ma netrápilo a večne som sa usmievala a vymýšľala hlúposti...vždy si pti tomto posmeniem ako ten čas letí..o koľko sme straší
Mno podstata článku a to čo ma prinútilo ho napísať bolo to že keď som tam tak sedela u doktorky a čakala aj s tatinom,sadla si vedľa nás jedna mamička s bábetkom bol to chlepček .strašne zlatý smial sa tulí sa k matke a bol to zlaté.pozeral sa namňa a usmeival sa tak som mu robila ksichtiky!pomyslela som si ""ach jaj aky je zlatý a čo z neho vyrastie?ako sa bude raz ktej matke správať?""Zrazu som sa pozrela vedľa seba a videla som ocina a uvedomil asom si ako strašne zostarol odkedy som bola malá! určite som mu vrásky pridala aj ja jeho jediné dieťa!MNo v tej chvíli som si uvedomila že zo začiatku keď je človek malý rodičia sa oneho strajú z láskou dajú mu všetko čo potrebuje a on ako dospieva im to určite neulahčuje je drzy zlý a ubližuje im tým ako sa snimi rozpráva... lebo on bol predsa človek do ktorého vkladaly nádeje a zrazu sa sklamú!Uvedomila som si že byť rodičom vobec neni ľahké obnáša to veľa zodpovednosti a všetkého!Mno mnohý znás sa rodičom moc neodmenia zato čo prenich robili práve naopak ešte nanich nadávajú!vobec si neuvedomuju že bez nich by nemali nič neexistovali by ! Bez nich niesme nikto! pretože bez ich pomoci by sme ako malý nič nevedeli.. veď kto by nás naučil rozprávať ak nie oni ? a chodiť? Správať sa ? Proste im musíme byť vďačný za všetko čo máme!a zato kto sme!

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu