Denník venovaný Bohu.

Sedela som pri počítači a nahadzovala faktúru. Zrazu zazvonil telefón. S milým tónom hlasu to zdvihla. Škoda že milá vedela byť len keď jej manžel zomieral. "To naozaj ? A to čo je za chorobu ?" Zkrehla som . Ruky sa mi roztriasli a srdce mi išlo vyskočiť z hrude . Nemohla som sa nadýchnuť. Topila som sa cez deň, prvý krát po tom ako sa mi asi po roku znova snívalo že sa topím a nikto ma nezachráni. Mala som slzy na krajíčku a prestala som pracovať. Tichučko som počúvala čo bude ďalej. Zdvorilostné vety a poslanie na obed. Dotelefonovala. Ukľudnila som sa tak aby som dokázala komunikovať. S náhlivosťou v hlase som sa opýtala čo zistili. Ona s úsmevom na perách len povedala že všetky výsledky sú dobré a že to nikto nechápe. No sú ešte dve možnosti. Prvá je že je to štítna žľaza a tá druhá pečeň . Odľahlo mi. Piatok trinásteho predsa nie je až taký zlý deň a je čo oslavovať tatino má dobré výsledky a všetko bude fajn. Odosobním sa od situácie s mojím priateľom a budem sa tešiť z prítomného krásneho okamžiku, kľudu vo mne. Zdravie môjho ocina je predsa dôležitejšie ako akýkoľvek chlap.

Taký pekný deň to bol . Nič čo by rozhádzalo. Môj malý chlap ktorý sa vrátil z tábora a vrhol sa mi okolo krku a dal mi pusu. Pomyslela som si že aspoň jednému chlapovi po týždni chýba a rozbehne sa len kvôli tomu aby ma objal a bol so mnou 10-15 min cez ten deň . Musím sa mu viac venovať. Lebo nie je skazený dobou ako dospelí ľudia.Nerieši peniaze a prácu.Lebo ma ľúbi tou čistou láskou akú som už dávno nevidela a jeho objatie mi dalo viac lásky ako čokoľvek iné v tento hnusný týždeň .

Večer som smutne sedela pri počítači a dúfala som že keď prídu rodičia budú pozitívne naladený a všetko bude fajn. Prišli . Boli pozitívne naladení. Až kým som nepostrehla že tatino sa všemožne snaží so mnou komunikovať.S úsmevom na tvári mi vravel aké dobré výsledky má. Obidvaja sme vedeli že to je hlúposť. Že nie je zdravý. Povedala som mu to lebo vždy som k nemu úprimná a viem že nemá rád falošné vety. Usmial sa a hovorí vraj je to štítna žľaza ale to si nemyslím .Spozornela som. Nemám čas si nájsť niečo o tej chorobe ktorú asi mám ale volá sa pečeňová... už neviem ako sa volala ale veľmi som dúfala že to nie je nič vážne. Povedal len " Prepáč ale ja nemám čas si nájsť čo mám robiť aby som sa vyliečil " Iniciatívne som povedala že sa na to pozriem . Zadala som nesmelo do vyhľadávača názov. Našla som to . Otvorím dokument a musím sa veľmi zdržať aby som sa nerozplakala. Viem že by ho to mrzelo že by mi potom už nič nepovedal. Že by bral ohľad aby som nič nevedela. A ja chcem vedieť všetko. Nechcem aby mi zase klamali len preto aby som nebola smutná. " Mohla by si mi prečítať liečbu a príznaky ? " Nahrabala som posledné sily a zatlačila slzy. Mala 3 štádia - zmätenie , spavosť, neschopnosť reagovať v 2 štádiu človek bol už tak dezorientovaný že nedokázal existovať bez pomoci iných a 3 štádium ktoré som už len z ťažkostami prečítala bolo kóma a smrť. Bola som ticho . A on len povedal prvé príznaky mi sedia a všetko čo som o tom prečítal sedí tiež. Myslím že to je to čo mi je. Skús liečbu. Prečítala som hŕbu preparátov a injekcií. Tak asi nič ja sa skúsim liečiť inak. Ďakujem že si si našla čas mi to nájsť.

Prehltla som hrču v hrdle a pozrela sa na neho. Smutne sedel s jeho 55 kilami a pozeral na mňa.Usmiala som sa tak herecky ako to viem len ja. Mala som chuť ho objať. Nemohla som lebo by to videla mama a bolo by zle. Tak som sa len potichúčku pomodlila večer za jeho zdravie a poprosila Boha nech mi dá silu zniesť všetko čo príde. Nech pošle niekoho kto mi dá nádej a pomôže mi sa zase tešiť zo všedných dní. Nech mi dá aspoň svetielko nádeje na tejto strastiplnej ceste. Keby niet môjho najväčšieho anjela ktorý so mnou volávala každý jeden deň , trávi so mnou čas a rozosmieva ma asi by som už nemala ani jeden dôvod na úsmev. Ale ona mi dáva silu všetko zvládnuť. Keď ráno vstávam teším sa že ma obíjme a že keď uvidí že som smutná napíše mi sms alebo poteší niečím čo pre nás dve vymyslí. Bez nej by som bola stratená.Moja jediná opora.Pretože vie ako to všetko je a ako sa cítim.

Bože ak aj ty čítaš Birdz prosím pomáhaj nám zniesť veci ktoré prídu s pokorou. Daj nám silu na malé víťazstvá a chuť usmievať sa aj keď život nie je ideálny . Daruj kúsok zdravia tatinovi a kúsok citu Tomíkovi aby pochopil priority. O to prvé ta prosím najviac na svete, to druhé by bol len príjemný bonus v ktorý prestávam dúfať. Ale veď ty vieš čo robíš . Nenechal by si ma byť s niekým s kým byť nemám. Nenechal by si ma spraviť niečo čo by bola hlúposť. Vedieš ma na mojej ceste a ja dúfam že raz si vezmem toho správneho človeka ktorý bude oporou na mojej ceste , pochopí ma a pomôže mi keď ho budem potrebovať. Ďakujem za všetko krásne a pozitívne čo mi dávaš.
Ľúbim ta

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu