Môj život je ako húpačka ...raz som dole raz som hore....len sa mi zdá že sa húpem prirýchlo , a nedokážem si vychutnať ten stav keď som hore a cítim sa úžasne . A že som príliš naivná že keď som dolu dúfam že raz príde ten čas kedy moja húpačka vyletí a nikdy už neklesne nadol .
Tieto myšlienky mi uberajú zo žívota..pretože vždy prídem nato že moja húpačka sa nikdy nedokáže zastaviť na viac ako pár dní... nikdy nevyletim nahor a neostanem tam ...viac a na dlhšiu dobu padám nadol.
Existuje však jeden človek , premna výnimočný , ktorý dokáže moju húpačku zastaviť či už hore alebo úplne nadne.Keď sa húpem a on príde a zrazu ma krásne zastaví hore , nechcem aby ma už pustil nadol, pretože sa bojím že s mojej húpačky raz spadnem a nedokážem si nanu o5 vyskočiť hore.Som prilíš maličká nedokonalá a mám málo sily nato aby som nanu vyskočila a pokračovala v húpaní.
Tohto človeka milujem , je to človek kt. mi dokáže neuveriteľne ako nikto iný ublížiť ale aj naopak spraviť ma šťastnou. Od ktorého počúvam viac zlého ako dobrého..pri ktorom sa necítim ani pekná , ani výnimočná ani dobrá. Ktorý je však premna dobrý, výnimočný a krásny.
Najviac bolí zaspávať aj vstávať s pocitim že to niesom ja! Ja niesom prenho pekná ani dobrá ani nič dobré vomne neni.Tak sa cítim... tak mi to dokazuje..tak to už bude asi navždy...márne čakám na človeka kt. mi povie že niesom zlá že som dobrá že stojím zato, že niesom horšia ako ostatné...potrebujem ho a raz ho najdem...bude to môj najlepší kamarát a bude sa snažiť aby som bola šťastná s človekom kt. mi toto nikdy nedokáže ale ktorého napriek tomu ho neskutočne milujem!
Pretože ked sa pozriem na toho krásneho človiečika keď sa kumne pritúli tak si takmer vždy poviem aké by to bolo krásne keby... aký je krásny...aké by to mohlo byť krásne.Keď sa usmeje cítim jemné pohladenie na srdci.. keď ma obíme cítim ochranu. Keď sa spolu smejeme a jašíme cítim volnosť a úľavu.A však keď počujem niečo dobré namna s jeho úst rozmýšlam či si zomna zase robí srandu , veď to nieje možné ked som podla neho taká zlá aby bolo namne niečo dobré, ked však viem že to myslí vážne hrejivý pocit na srdci sa nedá opísať niekedy však mám slzy na krajíčku keď viem že to nieje pravda a hovorí to len preto že musí , a že s druhými by mu bolo lepšie... pretože sú lepšie ako ja...vždy všetci budú lepší ako ja..no ja už mu to necem hovorit...nemozem lebo ja to nikdy nebude pocuvat pekné veci ...preto si všetky pekné veci nechám v srdci a preseba ...
Zvykám si žiť život v ktorom nikdy nebudem prenikoho tá náj ...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rimanka  24. 3. 2010 21:26
raz budeš pre niekoho tá naj
Napíš svoj komentár