Som šokovaná tím aký možu byť luďia bezcitný...teda aký boli...totiž boli sme na výlete v osvienčime.bolo to strašné,smutné a plné bezmoctnosti ktorú som v sebe cítila...keď som tak počuvala čo všetko sa tam stalo...priala som si aby sa to nikdy viac už nikdy nestalo...aby už nikdy nikdo nezažil to čo zažívali tí luďia tam.
A najme nie to čo zažívali matky detí a deti sami osebe...
Najhoršie boli oni natom..vzhľadom nato že deti milujem som podľahla obrovskému smútku stoho čo sa tam dialo...stoho že tie deti nemali budúcnosť nemali rodinu ani nikho kto by ich mal rád..teda mali kým neprišli do osvienčinu, kým im nezabili celú rodinu...kým ich samé nezabili...
uff ani písať otom už nemožem...som zničená a lutujem vštkých čo to zažili

 Je to možné?
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
titusik  15. 6. 2008 01:12
viem o com hovoris Ja som bola raz v jednej prazskej synagoge, ktora bola ako muzeum-veci, kresby deti, saty, listy.....vsetko o obetiach v Terezine.Bola tam aj jedna mietsnost v kt boli steny popisane malinkym pimom-mena zidov kt tam umreli.A tie kresby-mali deti nakreslit co im chyba....... väcsina kreslila svoju mamu, ale aj hracky, domy... Aj mna to vtedy dost dorazilo.
2 
fotka
geordie  15. 6. 2008 06:44
práveže nie aký iba boli...ale akí aj teraz sú. Je mi smutno z toho že je až príliš veľa ludí ktorí by to dokázali zopakovať.
3 
fotka
dumbo  15. 6. 2008 11:03
presne tak je este vela ludi ktory by to dokazali zopakovat a ani by sa nad tim nepozastavili!
Napíš svoj komentár