O chvílku ťa prestanem milovať viem to...zostane mi ťa lúbiť a postupne to pojde daľej..preto ako sa správame ako sa správaš.. preto ako sa hádame a ja nikdy nemám istotu že som neni stebou posledný krát že sa pohádame tak že jeden znás odíde...ale už navždy !
Vieš ako to strašne bolí vedieť že sa to stane...u teba sa to už stalo.. neľúbiš ma ako kedysi...a moj mozog sa tomu asi len prisposobuje tým že svoju lásku reguluje podľa toho ako to cítiš ty! už dávno som zistila že keď človek podvedome cíti že stráca prisobí sa tomu tým že mozgu povie pozri už ma toľko nelúbi tak sprav stým niečo aby to toľko nebolelo prosím! a ako tak celý človek prosí oto aby nebolela predstava že ho ten človek už nelúbi tak moc ako kedysi mozog si sám nakáže zabúdanie v tom zmysle že toľko nebolí predstava na toho človeka... pomali sa stým učí zmierovať a prisposobuje sa tomu čo si myslí že sa stane! zatial čo celé telo kričí nie prosííím,to sa nesmie stať!Rozum si robí čo sa mu zachce lebo už dávno vie že život sa nepýta čo chceme a ako to chceme príde vezme to a je koniec!
A moje srdce sa bude len prizerať lebo už asi tuší že sa mu nepodarí vyhrať tú bitvu s mojim rozumom! A keď prehrá rozbije sa na kúsky zomrie na posledy bude biť pre neho no nikdy naňeho nezabudne!VIe to a preto sa teší aspoň stoho že mohlo kedysi spoznať lásku ako nikdy predtým...človeka ktorého milovalo..mno zomrelo pre chyby ktorých nikdy nieje málo...Mno zatial ťa moej srdce miluje zomiera pri spomienke na to zlé a raduje sa keď vidí že si somno u šťastný..mno ako dlho bude vyhrávať srdce nad rozumom to nikto nevie zajistiť! ebo keby sa mal rozumpresvedčiť otom že musí stým prestať že musí Lubiť ďalej... muselo by vidieť že to tak može pokračovať... že je schopný milovať ťa vždy aj keď sa hádame...musel by vidieť že to chceš ty hlavne otom to je! otom rozumu dokázať že stále premňa žiješ... !
Kamarádka Nádej dnes je vo mne vypredané
voľnosť v očiach nájdem, múdrosť s názvom zabúdanie
Všetko krásne stíchlo zhasli svetlá nápadov
Odišiel si rýchlo, zostala len hromada slov.
Za úsmev na tvári s cestičkou slzy
Dávam ti mlčanie som predsa muž
Nikdy však nebudem pre teba cudzí
Spomienky nezotrieš tak ako rúž
Priveľa rozumu je v tejto láske
Mala si povedať buď iba môj
Niekedy nestačí vravieť po hláske
V objatí začína ten pravý boj
Vie to aj piatačik, vie to riaditeľ školy
Že láska občas tak nádherne bolí
Miluje dotyky tance a gestá
Neverných odmení a verných trestá.
Mesto bdie a tvoje telo spí
V tom meste ľudia blúdia - sú dobrí a sú zlí
No ty sa nechceš pýtať, ty všetkým odpustíš
Veď ty si predsa láska - chápeš, aj keď spíš
Všetky krásne slová, pod jazykom driemu
chce ti to povedať, má však ešte trému
Vím někdo tě trápí
Já to znám
Vyhýbáš se otázkám
Co bude zítra a co dál
Nepřišel sen co včera u tvých dveří stál
Někdo tě trápí já to znám
Vyhýbáš se otázkám
Nezajímá tě jak že má skončit ten sen
Co se ti včerejší noc zdál
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
dumbo
5. 11.novembra 2008 22:17
no tak komu das prednost rozumu alebo srdiecku?
Napíš svoj komentár