Kedysi som oňom veľmi dobre vedela..no v poslednej dobre som si ho akosi neuvedomovala!Keď som bola menšia vždy ma desil strach že ostanem sama,s ktorého potom pramenili moje depresie...Ale keď ako tak prešli depresie zmizol aj tento strach.Tead nezmizol iba sa ukryl hlboko vomne a ja som si myslela že už neexistuje!On tam však bol!A až príliš ovplyvňoval moje chovanie k ľudom ktorých mám rada...Keďže som sa bála že ich stratím,chovala som sa príliš žiarlivo....Zo strachu že ma en človek opustí...Nepreháňala som to sice ale predsa som podvedome veľmi bála!
Je veľmi tažké sa vyrovnať takémuto strachu...no možem sa oto pokúsiť!Alebo skúsiť ten strach aspoň skryť tam kde bol...a pokúsiť sa sním vyrovnať keď budem mať odvahu...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sissi
2. 8.augusta 2008 11:39
hvooris mi z duse heh..myslim ze vecsina ludi sa najviac v zivote boji toho, ze raz zostanu sami
2
Prečo sa všetci boja, že zostanú sami? neznesú seba samých? Na samote nie je nič zlé, samozrejme ak je niekto príliš dlho sám, je to kruté, ale samota má aj svoje ovocie
Napíš svoj komentár