Ani neviem čo mám písať...vlastne predstava toho čo práve cítim ma desí.
Cítim sa neuveriteľne zle chýbaš mi moc nato aby som nechcela stebou prežívaŤ krásne chvíle...mno zároveň ma desí predstava toho ako ťa ľúbim pretože sa bojím že sa príliš ktebe pripútam a nebude cesta návratu!
čo keď odídeš? Dnes som otom rozmýšľala aké by to bolo? Ako by som to prežívaľa ? čo moje okolie nato?
Prišla som nato čo by sa somnou diaľo.Môžem to opísať ako smútok za osobou ktorú milujete no zároveň už nevládzete byť sňou.Neustále by som sa utešovala tým že takto to malo byť,že to bude lepšie pre oboch,6e možno najdeš lepšiu krajšiu jednoducho vyrobenú preteba! Že možno práve to že sme boli spolu ti Bránilo nájsť tú pravú!Mno zároveň by som jej tíško závideľa že ťa bude mať! Tíško v sebe by som jej závidela že získa niečo také výnimočné ako si ty!
Viem si predstaviť ako by som to prežívala,každá vec každá veta ktorú si použil by vomne vyvolala pocit samoty bez teba,pocit a uvedomenie toho že už mi nepatríš a tento pocit by vždy v mojich očiach vyvolal slzy!Tie ktoré sú súčasťou mojho života,a tie ktoré som už toľko krát zažila kvoli tebe!Každým dňom by siom spomínala nato krásne medzi nami a nato zlé by som zabudla,zostal by si ty !Krásny čistý človek bez všetkého zléh bzerala by som sa po ulici a hľadala ťa, mno pritom ybs om veľmi dobre vedela že už mi nepatríš!
Moje okolie ako by asi reagovali?Niektorý ľudia by mi asi ľen povedali nesmúť radšej si spomeň koľko krát ti ublížil,koľko kráti si bola kvoli nemu smutná koľko krát si kvoli nemu plakala? Aspoň sa už netrápiš...
Iný by sa ma spýtali čo sa stalo, ako je to možne po takej dlhej dobe sa len tak rozísť? Odpovede by sa mi dávali ťažko pretože on bol človek ktoréhosom milovala, a preto nemôžem nadávať naneho!
Jedno je jasné určiťe by mi veľmi chýbal...príliš som sa naneho naviazala... a to ma niekedy desí..práve kvoli tejto predstave života bezneho!

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár