Sedeli sme oproti sebe a stroj ktorý mal zabiť všetky naše vírusy svietil. Otec sa práve vracal z toalety keď na obrazovke ukázalo názov programu rakovina. " Poď rýchlo tatino, ide program rakovina." naliehala som na otca ktorý pokojným krokom vykračoval ku mne. Pozrel sa na mňa a s pokojom v slovách povedal " ten nie je pre mňa ale pre maminu. " Z hrôzov som sa na ňu pozrela a spýtala sa " Aj ty máš rakovinový vírus ? " Ona s úsmevom akoby nad nami vyhrala len ticho hľadela na mňa. Počula ma ale zmohla sa len na ten úsmev. Hnusný úsmev. Akoby si v duchu myslela vidíš aj ja som chuderka nie len tvoj tatko. Nie len on je chorý aj ja som a už mi nemôžeš nič vyčítať.
Zkamenela som a prehltla som slzy. Vrátila som sa ku knižke a tvárila som sa že sa nič nedeje . Presne ako vždy. Ak by ma videl človek môjmu srdcu kedysi najbližší povedal by len " Dada ty si ale herečka. " a vedel by že pod tým hereckým výkonom je neukočírovateľný záchvat plaču. Ten som si však nemohla dovoliť. Mama neplače kvôli mne a ja plačem len kvôli otcovi.Všeobecne známe pravidlo našej rodiny aj keď vieme že v súkromí aj tak všetci plačeme kvôli všetkým . Ničíme sa . Pohŕdame našimi skutkami , rozhodnutiami a hriechmi. Navonok však nie. Bábky vložené do života. A jedine rakovina nás dokáže zblížiť aby sme sa zase ráno smiali ako rodina vtipom a držali spolu. Vymýšľali spolu a vážili si každej spoločnej chvíle pretože nikdy nevieme kedy príde tá posledná.
Pár dní som už neplakala . Až po dnes. Bolo mi celý deň clivo. Zlé sny zvláštny deň. A ja sa cítim taká sama na všetko čo sa deje. Akoby som žila vo vysokej veži kde ma počúvajú len steny a podlaha ma prikrýva svojim studeným objatím. Viem že je človek ktorému môžem povedať všetko čo ma trápi ale ona sama má kopec trápení horších ako ja . A tak len poslušne počúvam a snažím sa ju rozveselovať občas jej zdeliť nejaké moje menšie trápenie aby vedela že je pre mňa dôležitá. Len jej sa môžem zdôveriť otvoriť sa a ukázať čo naozaj cítim poprípade sa jej schúliť v náručí a plakať. Akoby som stratila ilúzie a dôveru v to čo bude. Zatratila som všetky sny. Neviem v čo veriť . Nemám žiadny sen ktorý by ma ťahal hore.
Fotenia som sa vzdala pre to aby som mohla byť s človekom ktorého ľúbim a tak už ani keď som smutná nemôžem si spraviť radosť niečím čo vymyslím, odfotím alebo upravím tak že mi to rozžiari celý ostatok dňa. Mám zo seba dobrý pocit som na seba pyšná. Vedela som že keď sa sem presťahujem všetky moje vymýšlačky s foťákom a radosť z nich budem musieť zavrhnúť. Je tu niekto lepší , niekto, pred kým sa hanbím si robiť moje priemerné snímky z ktorých som mala vždy takú radosť. Viem že to nemyslí zle ale keď mám z niečoho radosť a páči sa mi to dokáže mi jediné " To ako si si nastavila ten foťák " a iné hanobenie toho čo som vytvorila totálne dokaziť radosť. A tak som sa rozhodla vyhnúť sa znechuteniu , hanbeniu a ničeniu radosť pre niečo čo mi robí radostnými kopec iných dní. Niekoho pre koho každý víkend otváram oči a dúfam že budem môcť byť v jeho náručí . Foťák mi patrí do rúk len keď nie som sním .Vtedy zase cítim to nadšenie zo skúšania tvorenia a ukladania spomienok.
Pretože fotky sú pre mňa niečo ako pamätníky. Stačí jedna fotka a ja hneď viem či som v ten deň bola šťastná. Cítit to z nej .
Ale učím sa žiť ako žijem . Miestami som najšťastnejší človek na svete. Vďaka nemu . Miestami len zadržiavam plač najradšej by som niečo rozbila alebo vybehla na najvyšší kopec a zakričala. Tak ako som to robievala keď som bola malá.Keď som ešte verila na lásku ktorá hory prenáša na to že tatino ma stále bude držať za ruku a pomáhať mi, že zlí ľudia neexistujú a všetko vždy dobre dopadne.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aero
10. 3.marca 2014 06:31
nevzdávaj sa fotenia !!!! a už vôbec nie kvôli niekomu to máš ako s písaním, aj o tom vie málokto a buď ťa podporí alebo to odignoruje ale keď to ofrfle a ty s tým kvôli tomu prestaneš aby si sa niečomu vyhla?! to sa tak nemá !!.. a tatino nech sa drží, prajem mu veľa zdravia a držím vám všetkým palce... keby niečo potrebuješ tak sa ozvi oukej? budem tu..
2
@aero nevzdám sa neboj sa ... Ja to už nejako potajomky vymyslím ...Len som na chvíľku zabudla na tú časť mňa ktorá má mf čo si kto myslí a robí si svoju napriek všetkému negatívnemu... ale som s5 , nezávislá a odhodlaná neboj Ďakujem moja viem že si tu .... nezabúdam neboj sa
Napíš svoj komentár