Všetci sme sa nahrnuli do laboratória a s úsmevom na perách sa pustili do príprav na uvítanie nového profesora. Poprehadzovať prvky na magnetickej tabuli a vymeniť nálepky na kyselinách, nám nerobilo žiaden problém. Spolužiak, inak prezývaný aj Pipeta, radostne vykríkol z rohu miestnosti. Podarilo sa mu totiž dostať do skladu plného tých najdivokejších chemikálii. Celej triede sa nadšením zatriasli chemické plášte.
Po pol hodine profesor stále nechodil. Pipeta zlikvidoval za pomoci asistenta zo desať skúmaviek a momentálne sme už značne poznačení jedovatými výparmi, konštruovali zariadenie na veľmi nebezpečný pokus. Niektorí boli samozrejme proti ale po náhodnom vyliatí kyseliny na zopár z nich, už poslušne behali s prísadami.
Na začiatku vyzeralo všetko nevinne. Pipeta nám predviedol neškodný výbuch, po ktorom zostal jeho prst výstražne zabodnutý do stropu a jeho asistentovi sme museli kliešťami vyberať skúmavku z oka. Mierne sme zaváhali nad dokončením pokusu, ale povzbudili nás Pipetove slová: „Straty sú povolené.“
Pokus sa blížil ku koncu. Pipeta spolu s jednookým asistentom držali poslednú prísadu a chystali sa na záverečný krok. Kvapalina v skúmavke mala krikľavo oranžovú farbu a skutočne sme mnohí na okamih zatajili dych. Odrazu sme začuli za dverami kroky...
Z laboratória sa ozval výbuch a v daždi tehál a padajúcej omietky stála postava nového profesora. Po žiakovi Pipetovi ostalo po úspešne vykonanom pokuse len jemne udivene povytiahnuté obočie. Všetci sme upreli oči plné očakávania a jemného skla tam, kde kedysi bývali dvere. Profesorovi poklesla spodná čeľusť až do suterénu.
Nevieme či pri tom výbuchu utrpela časť profesorovej osobnosti alebo sa tak správal odjakživa, pretože k nám neisto pristúpil, každému srdečne potriasol rukou
a odišiel zo školy spievajúc si niečo pre seba. Všetci sme
veselo vykročili z laboratória a zo steny sa na nás
radostne žmurklo oko laboranta Pipetu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ameryka
21. 5.mája 2012 17:53
(y) super!!!
Napíš svoj komentár