Kracala som raz takto ulicou krok za krokom celkom smutna a plne som vnimala okolie toho mociaceho psa toho pana co mobiloval a taktiez aj pani zalievajucu v neskorych hodinach poulicne lampy bol to naozaj cudny vecer
Len tak som si vykracovala presla okolo psa pana aj pani a hlboko som sa zamyslela ano ani ja som tomu chvilu neverila ze som sa zamyslela ale bolo to uz tak a musela som tento fakt priat
Bola som smutna pre mna z nepochopitelnych dovodov nestastny pocit zalial moju dusu jednoducho ako vriaca voda pohlti sacok caju ktory sa zacne luhovat a unikaju z neho tie najlepsie chute a voda len prima a zanechava sacok bez chuti a uplne nepotrebny
Moje telo bolo pre mna momentalne nepotrebne smutok vycucal a pohltil vsetko co bolo ako tak potrebne a telo nevladalo podlahlo a zvalilo sa na najblizsiu lavicku
Telo sedelo nepohnuto a smutok pokracoval v tom co zacal ved v najlepsom netreba prestat
A na druhy den bol pohreb

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  23. 3. 2008 22:56
Hmm...úprimnú sústrasť..niekto blízky??
2 
fotka
fauno  25. 3. 2008 10:57
hmmm... to poznám... keď zrazu zaplaví beznádej a ty nemáš chuť robiť, to čo ťa za normálneho stavu napĺňa... je to blbý stav a najblbšie na ňom je, že to musí prejsť samo...
Napíš svoj komentár