Svet

Túžba vidieť sa v zrkadle,
odraz patriaci žene,
všetko, čo na mňa doľahne,
spoznať ma ľahko po mene.

Ryhy v strome života,
nepoznajúcom veky,
nevie on, že obklopí nás ničota
a v chlebe bude pravda detí.

Rýmy pravdivé, bolesť nesúce,
nie sme to my, čo sme začali,
žiť nám ale už dávno nie je súce,
časom sme márne mrhali.

Odraz v zrkadle,
nesúcom kúsky ženy,
dnes už len záleží na tom,
či je čierny, a či biely...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu