Zabudla som kedy si vstával do nekonečnej búrky slov. Raňajšia dávka zabudnutých snov podľa pravidiel vyhnala z môjho tela kúsok rozumu... (Prečo mám zrazu...) Zviazané ruky nápadov s vlažnou slučkou na krku. Vlasy sa nám zaplietli a zrazu dni ubiehujú inak ako kedysi. Niekto asi kreslí hviezdy do našej klietky a my ich stále odznova počítame. (Piješ ma...) Slaná voda našich pier našich tiel tvojho tela mojich očí... Šialenstvo smiechu smiech šialenstva šialený smiech v spoločnej posteli na tridsiatom poschodí našej lásky. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj