Ľudia sa mnohokrát uzatvárajú do seba.Boja sa sklamania,boja sa milovať lebo strata veľmi bolí.Ak niekto skutočne miluje dokáže urobiť pre toho druhého najviac ako sa dá.No čo ak ten druhý už nemiluje ako kedysi?Zatiaľ čo ty si pamätáš na to prvé stretnutie,na tie prvé úsmevy a dotyky pier,ten druhý už sníva o niekom inom.Dá sa to zastaviť? Zázrakom možno áno,inak nie.Srdcu sa rozkázať nedá ale zahrávať sa s ním je ľahké.A prečo o tom vôbec píšem? Možno zo strachu,lebo bez neho sa žiť nedá no alebo možno zo zúfalstva,ktoré pociťuje človek keď niekoho stráca.Skutočnosť je ale iná.Tieto myšlienky jednoducho musia ísť von z hlavy,z mysle,z duše,zo všetkého čo je v nás.Nie je jednoduché to napísať,nie je jednoduché to povedať,vyjadriť sa správne.No verím v to,že silní ľudia dokážu silné veci a toto je jedna z vecí,ktorá ma sprevádza.Lebo každý z nás to dokáže,každý z nás je silní....

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár