Vidím ťa snáď každý deň
no viem,že sa k tebe
nesmiem priblížiť.

Sledujem ako sa na
ceste smeješ.
Cítim ako sa ti chvejú
pery.

Si niečo,čoho sa nemôžem
dotknúť.
Si niečo,čo nemôžem chcieť.
Si ako zakázané ovocie.
Tak sladké no pre mňa
bezcenné.

Vláčiš sa po uliciach
a hádžeš pohľady
ktoré ma vo vnútri
zabíjajú.

Neviem ti povedať
nemám toľko síl
lebo toľko bolesti
ma dokáže zničiť.

Upadám do spánku
predo mnou tvoja tvár
nikdy sa už nedozvieš
že som ťa mala rada.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár