Raz, keď budem veľká...
Budem mať domček niekde na pláži. Nie príliš veľký, ale ani nie príliš malý, aby sa v ňom našlo miesto na moje veľké, staré, ale krásne piano, na ktorom budem hrávať ráno, na obed a aj večer. A možno aj niekedy medzi tým.
Budem mať veľkú terasu, na ktorú výjdem zakaždým, keď práve nebudem hrať.
V kúte bude stáť hojdacie kreslo, do ktorého si sadnem s horúcou čokoládou v rukách a budem sa len tak hojdať. Aj hodinu. Aj dve. Pretože tam, na mojom vysnívanom mieste sa nebudem musieť nikam ponáhľať.
Budem sa hojdať a pri tom pozerať na more, ktoré bude tak blízko, že budem počuť ako vlny narážajú na piesok.
Budem mať veľkú knižnicu. Takú veľkú, že ku knihe z najvrchnejšej police sa dostanem len po schodíkoch.
A bude tam veľa starých kníh, pretože milujem ich vôňu.
Budem mať psa. Takého krásneho, čo vyzerá ako hračka.
Budem s ním chodievať na prechádzky každý deň a cez noc mu dovolím, aby spal na mojej posteli.
Budem mať milých susedov, s ktorými si budem navzájom vymieňať koláče; ktoré upečiem sama...a sem tam budeme aj grilovať.
Budem mať jednu celú miestnosť vyhradenú len pre čokoládu a ine sladké maličkosti, pretože milujem sladkosti.
A budem ich jesť, kedy budem chcieť. Aj v noci. Pretože tam, na tom mojom vysnívanom mieste sa nepriberá.
Každú noc, pred tým, než pôjdem spať, si zahrám Claire de Lune...a spomeniem si na Debussyho- niekoho, kto dokázal zložiť tak nádhernú skladbu.
A...aby som nezabudla...
Budem mať pri sebe niekoho, kto bude rád počúvať moje domáce koncerty, bude sa so mnou hojdať v kresle a pozerať na more, bude sa so mnou túlať medzi uličkami plných kníh, bude ma sprevádzať na prechádzkach so psom, bude so mnou chodiť k susedom na spoločné grilovačky, bude so mnou vyjedať čokoládu,
..ale hlavne..ma bude mať rád.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.