Nikdy som si nemyslela, že človek môže byť tak šťastný. Teda, nikdy som si nemyslela, že ja môžem byť tým človekom. Človekom, ktorý je tak ľúbený. A ľúbený niekým tak úžasným.

Niekým, vďaka komu som sa zmenila z nesmelého dievčaťa, sediaceho každý večer na pokeci, snažiac sa zaujať ľudí, pretože v reálnom svete som nemala odvahu bezprostredne komunikovať s novými ľuďmi.

Niekým,kto ma naučil skúsať nové veci a ukázal mi byť sebestačnejšia.

Niekým, kto vyvrátil moje presvedčenie dávno koktajúceho dievčatka a presvedčil ma, že už taká nie som.

Niekým, kto neústupčivo tvrdí, že môj veľký nos (ako ja zvyknem presvedčivo tvrdiť) je krásny a robí ma mnou.

Niekým, kto mi ukázal že chcením sa dajú dosiahnuť veľké výsledky.

Niekým, na koho sa v každej situácii môžem spoľahnúť a viem, že sľuby neostanú iba prázdnymi slovami.

Niekým, kto sa o mňa stará a rozmaznáva ma, aj keď si to nezaslúžim.

Niekým, kto by pre mňa spravil aj nemožné.

Niekým, koho tak veľmi milujem.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár