svet niečo zlé tuší,
vidím len tmu, hrôza rastie,
úzko je aj mojej duši.
Zas len strach a samota,
už ma takmer majú,
sú už pri mne, veľmi blízko,
život zo mňa sajú.
Neviem kam ísť, kam sa skryť,
kde je ten svet krajší,
nemám nič, len slané slzy,
môj život je prázdny.
Nemá mi kto ruku podať,
sama kráčam tmou,
nemá ma kto ani objať,
strácam sa pod hustou hmlou.
V diaľke svetlá, blížia sa,
počuť známe zvuky,
už sú stále bližšie, bližšie,
nikdy viac už žiadne muky.
Žiadny strach a beznádej,
tá ťažoba už zmizla.
Tu si, moja milá smrť,
už si po mňa prišla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gorgor
2. 11.novembra 2012 19:43
Nemôžem si pomôcť, ale toto ma oslovilo. Po veľmi dlhej dobe som zdvihol obočie.
Napíš svoj komentár