Fakt by som už mala menej premýšľať nad tým,čo bude, ako to bude,a či vôbec niečo bude...mala by som vlastne prestať premýšľať ako tak...vôbec. Lebo ako tak nad tým premýšľam (zasa), nemá to žiadny význam. Jediné, čo z toho môjho intenzívneho filozofovania, polemizovania, uvažovania a neviem ešte čoho všetkého je..je len blbá, depresívna nálada , a myslím, že si tým fakt nepomáham, keď myslím len na to najhoršie.
Lebo...z mojich bohatých skúseností, sa vždy stane práve to, čoho sa najviac obávam a nad čím uvažujem dlhé hodiny s malou nádejou, ktorej ani ja sama neverím, že...dúfam, že sa toto nestane.
Jasné, že sa práve toto stane....ako ináč.

Nechápem, prečo sa musím vždy pozastavovať nad úplnymi zbytočnosťami a nepodstatnými vecami..prečo mám strach z niečoho, nad čím sa ostatní len pozastavia a mávnu rukou.
Nechápem, prečo si všetko beriem tak k srdcu a prečo nedokážem povedať tak ako ostatní "mám to na háku".

Nechápem, prečo vždy úplne zbytočne stresujem, a to, čo tak tvrdo nadriem (a som fakt na seba hrdá, že to viem tak zahrať), zahodím len preto, že niekde v hľadisku sedia nejakí ľudia a čumia na mňa.
A mňa to fak serie, že to pokazím. Možno..keby som pred tým tak tvrdohlavo neuvažovala nad tým, že to zbabrem, tak by to bolo ináč.

Nechápem, prečo sa uzatváram do seba a nevnímam okolitý svet..prečo od seba odháňam ľudí (nechtiac).
Nechápem, prečo stále len myslím, myslím a myslím...

Nechápem, prečo sa bojím zaľúbiť...a prečo sa bojím povedať to, čo cítim...prečo sa snažím presvedčiť samu seba, že to nevyjde..prečo vždy myslím na tú najhoršiu možnosť.
Nechápem, prečo mi tie moje dotieravé myšlienky niekedy ani nechcú dopriať spánok.
Možno mám v hlave nejaký blok alebo čo, ktorý mi nechce dovoliť vidieť veci ružovo. Hej asi to bude tak.

Pomaly dopisujem ten môj nezmyselný blok ..a pravdepodobne po ňom začnem znovu premýšľať.
Ani neviem nad čím.
Asi nad všetkým.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár