V každom prípade,ak je to naozaj tak, potom mi ostávajú necelé dva mesiace, čo nie je veľmi veľa času na splnenie všetkého, čo som si naplánovala uskutočniť počas môjho života.
Naozaj som si myslela, že ten život bude o niečo dlhší.
Tak poďme pekne po poriadku.
Najbližšie očakávaná, obávaná a veľkolepá udalosť, ktorá ma čaká je maturita. Príde mi to trochu vtipné, ako nás ňou strašia, pretože môžem tie dni rátať koľko chcem, stále mi vychádza to isté- to už nestihnem.
Príde mi to aj trochu ľúto, zmaturovať som chcela.
Ďalej ma malo čakať síce možno stresujúce,ale aj pekné obdobie na vysokej škole. Mala som spromovať a získať diplom, ktorý mi vraj mal zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Neviem, čo je na tom pravdy, ale chýbať mi určite budú tie zážitky strávené na intráku, alebo kde by som to už bola. Tešila som sa na moje prvé pocity slobody (konečne bez rodičov za chrbtom)
Tešila som sa aj na moje nové lásky, a možno aj rozchody, aby som v starobe mala načo spomínať a rozprávať o tom svojim vnúčatám.
Potom by som stretla moju naozajstnú lásku. Našla by som si prácu, bývanie a bolo by nám spolu fajn.
Chcela som mať svadbu a založiť si rodinu, mať psa.
Chcela som cestovať po svete, zbierať fotografie a pozerať sa na nich doma v obývačke.
.
.
.
To je len málo z vecí, ktoré ma teraz napadli.
No ako tak premýšľam, koľko vecí sa ešte dá stihnúť, veľa možností mi neostalo.
Svadba by sa možno ešte dala stihnúť,ale deti..hmm to už asi nie..
Vlastné bývanie...nájdem si aspoň nejakú škatuľu..a kúpim si aj psa. Vlastne ho asi ukradnem ..veď je to teraz už jedno.
Čo sa týka toho cestovania, ak by sa našiel nejaký spoločník, s radosťou by som ho uvítala
Tak...aspoň niečo z mojich plánov by vyšlo. Aj keď trochu ma štve, že neukončím ani tú strednú školu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár