Asi som nie úplne normálna

Možno je to zvláštene. Asi to bude úchylka. Alebo sa tým prinajmenšom odlišujem od iných ľudí. Niekto bude znechutený, niekto si povie že som pubertálny výrastok. Niekomu to bude jedno a niekto sa poteší, že nie je sám. Takže zhlboka sa nadýchnem a priznám sa. Mám rada krv.

Pichla som si kružitkom do prsta. Nie naschvál, mala som v taške bordel a ani som nevedela ako už mi z prsta liala krv akoby zarezali prasa. Dievčatá naokolo zbledli a rýchlo odvrátili pohľad. Ja som ale fascinovane hľadela na tú kvapku krvi ako mi steká po prste.

Krv je tak úžastná tekutina...nikdy som nevidela niečo tiecť takým spôsobom ako tečie krv...pomaly, drobné čiastočky sa zachytávajú na koži a pramienok krvi začína hustnúť až nakoniec prestane tiecť.

Ďalšia vec čo ma na nej fascinuje je jej farba. Nikdy som nevidela takú červenú akú má krv. A ako mení farbu podla toho ako hustne. Ako sa od nej odrážajú lúče svetla...

Krv má výbornú chuť. Vravím aj o tej chuti keď si ju cucáte z rany... taká jemne kyslá až sladká, chuť ktorá sa nedá ničim napodobniť... a vravím aj o chuti keď sa zabije napr. hus a zachyti sa krv ktorá sa potom osmaží na panvici...mňam

Som zvláštna, priznávam Ale predsa som rada že mám rada krv... aspoň sa nemusím báť že odliem pri pohľade na ňu, aspoň nemám ťažkosti pomôcť niekomu kto krváca, aspoň mi môžu normálne v pokoji vziať krv

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu