Mení sa na základe veku, okolia, skúseností, ovplyvňovania ľuďmi.
Aj ja som sa vraj zmenila. Vraj. Neviem. Možno aj áno. Nemyslím si že k horšiemu. Samozrejme. Pre ľudí, ktorým je niekto, niečo proti srsti to k horšiemu je...
Človek sa o sebe dokáže dozvedieť aj to, čo nevie. Je to výsada tohto sveta. A kecám. Dookola kecám o tom istom v inom podaní. Lebo ma to serie. Nie je to sloh ani umelecké dielo. Je to len moje pravidelné vypisovanie mojich pocitov na virtuálny papier. Pretože keď píšem na ten klasický, nikdy to nejak nedopadne dobre.
Je to ako denník. Taký verejný. Prepáčte že sa môj život každodenne nemení tak, aby to bolo rôznorodé. Nemusíte to čítať. Mne stačí keď sa vypíšem a ďalej neriešim.
Dnes to nemá pointu. Dnes to nemá súvislý dej. Toto vlastne nemá dej vôbec.
Pred sebou mám lak na vlasy, tužidlo, make -up, púder, špirálu, čiernu linku - tá je svätá. Cigarety a zapaľovač. Na mnohých pôsobím ako porcelánka. Vlastne aj sama na seba. No nie každý je prirodzene krásny. Tak si niekto dopomôže. Alebo niekto má to už vsugerované. Neviem. Vždy som bola ten typ. Porcelánová. Ale len navonok. Každý dookola kecá o prirodzenej kráse. Kurva. Niekto ju proste nemá. Čo je na tom ťažké pochopiť? A neoháňajte sa poznámkami typu "každý je svojím spôsobom krásny". Áno to je pravda. Ale kurva, keď je má dievča možnosť sa prikrášliť, tak nech sa páči. Nikto nemá právo odsudzovať ju za to. Viem ako to chodí. Nikto nemá právo nazývať ju kurvou, keď o nej vie hovno. Nemá právo povedať, že keď má na sebe kilo make upu a riasenky, umelo natočené vlasy, vysoké podpätky a obtiahnuté nohavice, že je kurva, že nič nemá v hlave. Proste na to nemáte právo!
Usmievam sa. Pozerám sa do zrkadla. Je to zvláštne. Niekedy mám chuť tresnúť s ním o zem. Tresnúť o zem so všetkými tými prekliatymi zrkadlami. S každým jedným a nevidieť tú skurvenú umelú krásu ktorá sa každý deň opakuje a ja viem že nie je skutočná.
Nie som typ dievčaťa, ktoré sa po zobudení kľudne môže vybrať na večierok. Ale v podstate som so sebou spokojná. Nie len čo sa výzoru týka. Ten nech pali do piče. Aj tak je moja tvár iba mojim vlastným záchranným umeleckým dielom.
Ale celkovo sama so sebou.
Nikdy som cielene neprovokovala. Len moja JA stále provokovalo. Provokovalo okolie, ženy, tých skurvených nadržancov...
Doteraz! sa žiaden chlap neunúval zistiť aká som v skutočnosti, nepýtal sa ma zbytočné a pritom tak dôležité veci. Ak by áno, zistili by že nie som žena na jednu noc, na jeden večer. Nie som hračka.
Milión krát som si priala byť taká obyčajná. Taká šedá myška.
Lenže ja to neviem. Neviem to a nie som to ja. Pár krát som sa o to pokúšala ale nebolo to ono.
Vedela som že ak sa raz objaví chlap, ktorý ma nebude súdiť podľa fotiek, podľa afektu, podľa prvého dojmu a taký ktorý tomu dá aspoň šancu, spoznať ma hlbšie.. vedela som že ten bude stáť za to. Lebo bude jedným z mála.
Pár krát som sa popálila. Myslím že som musela.
A som drzá a vulgárna. Občas protivná a neviem byť diplomatická. Boja búrlivá povaha mi nedovolí v pokoji reagovať na urážky. Kričím a nadávam. Áno. Viem že to nie je výhra. Ale je to tak. Neviem krotiť svoj temperament a občas mi to narobí problémy. Narobí mi problémy, že si poviem čo si myslím.
Neznášam keď ma ľudia poučujú. Pozor! Nie keď mi radia, ale keď ma poučujú a buzerujú. Nikdy neodmietnem slušnú radu, aj keď väčšinou si spravím po svojom. Ale! Ale neznášam keď si nejaký inteligent myslí že ma môže poučovať a vychovávať.
A tak som sa zas dnes vypísala. Nič originálne. Len výlev.
Nič nové sa nedozviete a neovplyvní to váš život...
Je to iba pre môj lepší pocit.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hajzelodkosti
23. 6.júna 2010 22:16
suhlasim, nie si na jednu noc a nie si hracka. Si viac nez si ludia mozu mysliet a ja to pomaly objavujem.
Napíš svoj komentár