Ráno som sa síce budila s pocitom že v hrdle mám bombu, ale už na to kašlem.
O tretej mi zazvonil telefón že mám prísť za chalanmi do skúšobne, že sa prišiel ukázať ten nový gitarista. Och. Okej. Umyla som si vlasy, trošku som sa dala dokopy a so šálom okolo krku, jak keby bolo mínus desať, som sa pomaly vybrala za nimi.
Zoznámili sme sa a potom povedal že sa naučil jednu našu skladbu a že či by sme si to nemohli vyskúšať. Povedala som že nemôžem teraz spievať, ale zahrať si to môžme. Fajn.
Začali sme. Hrala som iba tak. Bez duše. Vnímala som len to ako hrá. Technicky to bolo dokonalé. Čisté. Bez jediného falošného tónu. Viem že má za sebou osem rokov umeleckej a bolo to na ňom patrične vidno. Lenže. Čosi mi tam nesedelo, chýbalo. Taká tá harmónia. Bolo to super dokonale naučené ale nebolo to naše. Áno, to je ten správny výraz!
Necítila som ani jednu vibráciu, ktorú som zvykla cítiť keď prechádzalo sólo gitary od klavíru. Nebolo to skutočné. Prežité. Nebolo to ono. Bolo mi to cudzie. Až príliš.
Nechcem to podľa učebnice, chcem aby to niečo hovorilo. Je to ťažké vysvetliť.
Chýbalo mi tam to NAŠE kvílenie strún. Ten feeling čo on do toho nevie dať. Emócie.
Počula som len tvrdé riffy, dokonale presné na každú stotinu. Ale chladné, jak kameň. Hral sám pre seba. Síce vnímal kedy má nastúpiť, kedy skončiť... ale hral pre seba. A toto som nechcela. Je mi jedno keď si Krišo na tej base hraje odveci, alebo keď Ľubo vyletí z rytmu, ale gitara ma musí cítiť. Keď ja do kláves udieram, gitara ma musí akoby upokojiť. Ak ja hrám jemne, gitara ma musí zobudiť. Tak to bolo a tak to chcem a tak to bude znova aj keby som si to mala vydupať.
Tak som neostala moc nadšená, ale ostatní mali na to iný názor. Nakoniec sme sa pohádali, že mi nikto nie je dobrý. To nie je pravda, ale čo mám z toho keď super hrá a nevie do toho dať seba? Ja to tam chcem mať.
Chcem tam mať tie chyby čo tam boli, sem - tam vyletenie z rytmu, ale chcem ten feeling. A ja ho to naučím. Lebo to tam musí byť. Je mi jasné že to nebude také ako predtým ale...
Ale bude to musieť byť nejak. Viem že sa musím rozlúčiť s tým čo som robila predtým ale čo už.
Veci sa menia ale nikdy ma nikto nepresvedčí o tom že tento je lepší...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kokinka
25. 8.augusta 2010 20:28
časom sa zohraje s vami... chce to len čas
2
hral prvy song s vami, a ma do toho dat cit ? skladal ten song ? vie kto ho skladal a preco ? zda sa mi, ze skutocne hodnotis neobjektivne.. jedine co on mohol, bolo sa to naucit technicky hrat spravne. a to, ako pises, zvladol.. ten feeling sa najde casom, hlavne ak bude zapojeny do tvorby novych veci, pri ktorych bude.. nebol by som taky skepticky..technika je zaklad
3
no myslim ze z jeho strany sa ceni uz to,ze sa naucil vasu piesen. mozno keby povedal ze vam nieco zahra ,keby ta skladba bola jeho srdcu blizka,neverim zeby to zahral len tak bez duse. bolo to prvy krat pred vami a neviem ci si chcela aby to tam hned rozbalil a nebral ohlad nato,co je to za piesen a no proste mi to pride normalne ze chcel ukazat ze vie hrat a to je zaklad.ja by som nechcela aby mi niekto falosne a nepresne hral tony od veci ale hlavne nech ma feeling. ale tot len moj nazor v kazdom pripade ak budes cakat cely zivot na toho praveho gitaristu tak nikdy nebudes spokojna lebo na kazdom ti bude nieco asi chybat.
Napíš svoj komentár