Nie je to ľahké. Sama seba nepoznám. Nie je to náladovosť ani nič podobné. Neviem to opísať. Je to zvláštne. Vidím veci inak.
Pri jednom mojom článku som si prečítala komentár "zas si raz niekto myslí,že je výnimočný " . Áno, myslím si že som výnimočná. Prečo by som si to nemohla myslieť? Každá žena je výnimočná. Ak si to o sebe nemyslí dotyčná čo to napísala, jej problém.
Nie som namyslená a nie som ani prehnane sebavedomá. Pôsobím tak možno. To áno. Lebo nechcem ukázať že som zraniteľná. Pretože všetko je len klamstvo. Pretvárka. Umelá krása. Raz som povedala že skladba od Evanescence - Everybodys fool je ako o mne. Hej. Je to akoby som tam videla seba. Dokonale sa upravím a nacvičene sa usmievam. Lebo sa to patrí. Keď po akcii ostaneme niekde "žúrovať" a sú tam ľudia čo to organizujú a ľudia ktorý by s nami chceli niečo dohodnúť tak vyzerám ako dokonalá bábika a tvárim sa tak. Je mi z toho zle. Pretože pod tou maskou sa skrýva niekto iný. S povahou s ktorou by sa ale nedostal tam kam chce a nemohol robiť to čo robí. A čo chce robiť.
Tak preto som si vybudovala akúsi ulitu ktorá ale občas tiež zlyháva.
Tú ulitu prezentuje pekná šťastná žena, ktorú baví život a miluje hudbu. Žena ktorá si verí a vie si povedať a zastať svoj názor. Ktorá si sprosté narážky neberie k srdcu. Áno, taká je jedna polovica mojej osoby.
Ale niekde vnútri prevláda iná osobnosť. Bojí sa. Nechce aby ju niekto videl. Urobila veľa chujovín a to ju trápi. Taká som. Pohľad do zrkadla bez vrstvy make upu a bez úsmevu je iný ako ten ktorý poznám. Nezvládam tlak a trápim sa. Často.
Nie som bezcitná suka. Nikdy som taká nebola. Predstieram silu ale som len žena. Už ma nebaví a už nevládzem predstierať. Nie som šťastná.
Milovala som. Milovala som celou svojou dušou. Nevyšlo to. Bolelo to. Sklamala som sa. Ale stále som skalopevne hrala tvrdú a silnú. Myslím že to bol takisto dôvod. Nevedela som vyjadriť svoje city. Nevedela som dať najavo ako veľmi ho milujem. Viem že si myslel že je iba mojou hračkou. Ale aj tak.
Ľudia majú o mne zlú mienku, ktorú som si ale sama vydobila. Som za afektovanú, namyslenú sviňu. Za kurvu. No sama som si to nejako spravila. Nebudem už nikomu nič dokazovať. Nemá to žiadny zmysel.
A neukončím to žiadnou silnou myšlienkou. Nečakám že týmto sa niečo zmení. Len som sa proste vypísala a ďalej budem žiť svoj dvojitý život...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
siss
2. 6.júna 2010 23:32
chcela by som toho asi veľa napísať.. ale mám z toho strašne zmiešané pocity...
3
veľa toho je... chvíľami som si hovorila, že to ja ako ja... a potom som sa zamýšlala, prečo sa pretvaruješ.. a potom som aj došla na to prečo.. lebo to robíme všetci!!!! a k tým citom - tie treba prejavovať...a posledná veta najlepšia! dakedy sa len proste treba vypísať...tak asi tak v skratke...
4
@siss v podstate ... ani by som nepovedala že sa pretvarujem ... ono to tam vo mne je .. aj z jednej niečo aj z tej druhej ... Len niekedy som proste nútená tváriť sa ... že som fajn a tak, aj keď nie som
Napíš svoj komentár