Tak som vyšla z čakárne a sadla som si na chodbu. Pri druhom veľkom stole sedela žena. Pekná blondínka okolo tridsiatky. Odniekiaľ som ju poznala. Jej zdrvená tvár poznačená kruhami pod očami sa usmievala na muža, ktorý sedel vedľa nej na vozíku.
Neprišlo mi to čudné. Veď sedím na hlavnej chodbe polikliniky. Všimla som si ako ho drží za ruku. Nechcela som sa moc dívať aj keď sedeli možno len dva metre odo mňa. Ale videla som čosi, čo sa nedalo prehliadnuť. Videla som neskutočnú lásku.
Jeho nehybné ústa naznačovali, že išlo asi o moc silnú mŕtvicu. Ale bol mladý. Mohol mať tridsať či tridsaťdva. Bol to pekný muž. Jeho tvár vyzerala že sa o seba staral. Predtým.
Teraz mu tá mladá žena podávala niečo zo slamky.
Keď to dopil, nežne mu utrela ústa.
Chvíľu sa mu prehrabávala vo vlasoch a hladila ho po krku.
Potom prišlo to nekompromisné stvorenie v bielo - modrom a vzalo ho preč s odôvodnením že je čas ho okúpať.
Mladá bondína prikívla, pobozkala ho a sestrička aj s mužom zmizla.
Žena však neodišla. Sedela v kresle a oči mala úplne vlhké. Všimla som si to. V okamihu k nej pribehla ďalšia žena, no o čosi staršia a pýtala sa jej čo tu robí...
A ona začala rozprávať.
Viem že sa nepatrí počúvať cudzie rozhovory, ale toto ma zaujímalo.
Hovorila že boli s priateľom niekde na dovolenke. Že bola v sprche a keď sa vrátila tak ho proste len tak našla.
Vraj dostal mŕtvicu. No! Dobre som si tipla.
Že ho potom priviezli tu do nemocnice a že vraj mu nedávajú príliš veľké šance, aby bol ako predtým.
A takto ďalej pokračoval ich rozhovor prerušovaný plačom.
Pamätám si na úsek, keď jej sa jej staršia žena opýtala že ho chce opustiť. Vtedy som sa pozrela a v blondínkiných očiach som videla niečo také akože "ako si mohla" a hystericky z nej vyletelo NIKDY!.
V tom ma po chrbte pobúchala Nikol a šli sme späť hore, kde už bola prázdna čakáreň.
Cestou po schodoch som sa sama pre seba usmiala a pomyslela som si "toto je skutočná láska"...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
luluz
9. 7.júla 2010 00:45
To je krásne. Ked si si na schodoch pomyslela to čo si napísala, ja by som si pomyslela, či to zažijem aj ja.
Napíš svoj komentár