Čo to je? Je to pocit ktorý zožiera ako žeravé železo.
"Žiarlivosť nie je prejavom nedôvery, ale strachom, že prídeš o to čo najviac miluješ."
Asi je to tak. Neverím ľuďom čo povedia, že absolútne nežiarlia. Ak nežiarlia, tak nemilujú!
Žiarliť sa dá myslím všelijak. Je to ako choroba, čo má rôzne formy.
Niekto žiarli, len ak má veľmi silný dôvod. Niekto častejšie. A niekto chorobne.
Neviem kde sa radím ja, ale žiarlivá som! Vždy som bola! Čo mi bolo často vyčítané. No a čo? Tak žiarlim, tak milujem...
Bolo horšie a bolo aj lepšie. Niekedy som moju žiarlivosť držala pevne na uzde, no niekedy som to nezvládla a pustila som ju plným prúdom. Vtedy sa diali veci. Lietali flaše, trieskalo sa dverami, padali slzy...
Z hrdla sa mi drali zvuky, ktoré prekvapili mňa samu.
Záležalo to od nálady, aktuálneho stavu a tým ako sa nám darilo.
Najviac však záležalo odo mňa. Ak som ja bola v pohode nevšímala som si nič a nikoho, no ak nie, nasral ma jediný krivý pohľad hocijakej baby. Vedela som z toho spraviť horor.
Myslím že nie je tajomstvom že neviem ovládať svoje emócie. Mám príliš horúcu krv. Alebo som aspoň mala. Veci sa trošku zmenili, trošku som sa ukľudnila. No niečo tam zostalo. A aj to tam zostane, lebo je to vo mne. Neviem ako to mám nazvať. Myslím že len temperament je to správne slovo.
No už nie je taký neovládateľný ako kedysi. Viem sa ovládať ale vnútri to stále vrie.
A najhoršie štádium je keď chcem plakať a nemôžem. Od hnevu sa nedokážem rozplakať a keď šmarím o stenu kalendár čo mám na stole s nádejou že sa mi uľaví, tak sa mi vôbec neuľaví. Tak potom len tak sedím a nadávam. Nasratá sama na seba aj na celý svet.
Je to svinstvo, ktoré niekedy ide mimo mňa. Neviem to nijak zastaviť. Viem to len navonok potlačiť, ale vo vnútri sa búrim.
No ak žiarli niekto na mňa, nevadí mi to. Dokonca mi to lichotí. Nehovorím o chorobnej žiarlivosti, ale o takej tej normálnej.
Ak partnerovi nič nevadí, žerie ma to.
To je asi normálne.
Neodsudzujem žiarlivosť, lebo podľa mňa tá do vzťahu patrí. Myslím, že nemôže fungovať vzťah bez akejkoľvek žiarlivosti. Pripadá mi to potom ako srdce z kameňa.
Nič však netreba prehánať a žiarlivosť musí mať svoje medze. Musí tam niekde byť, ale nikdy nesmie zabiť dôveru.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
nemôžem súhlasiť....síce som tiež veľmi žiarlivá, aspoň tak potichu vnútri, takže to nebude z osobnej skúsenosti, ale podľa mňa proste otázkou nie je len, ako veľmi sa ľudia milujú (s tým, že žiarlivosť je meradlo), ale aj akým spôsobom
5
krasne napisane.. strasne sa mi to paci.. cista pravda ty vies ze suhlasim
6
ja tiež nesúhlasím,
keď nežiarliš, miluješ o to viac, lebo tú žiarlivosť dokážeš prekonať.
a vtedy je to fain. lebo vieš, že sa na dotyčného človeka možeš spoľahnúť a veriť mu aj bez toho, že by si musela žiarliť.
keď nežiarliš, miluješ o to viac, lebo tú žiarlivosť dokážeš prekonať.
a vtedy je to fain. lebo vieš, že sa na dotyčného človeka možeš spoľahnúť a veriť mu aj bez toho, že by si musela žiarliť.
Napíš svoj komentár
lenze bohuzial ako vsetky pocity prezivam naplno tak aj ziarlivost, som chorobne ziarliva a u mna ziarlivost zabije doveru skorej nez sa dovera narodi (ach)