Mladí ľudia dnes si už málokedy uvedomujú čo všetko obnáša profesia učiteľa či už v materskej, základnej, strednej či vysokej škole. Zvládnuť množstvo učiva a hlavne zaujať žiakov či študentov býva často veľmi neľahká úloha. V škôlke je to akosi jednoduchšie, učia nás kresliť, vyslovovať poriadne tie ťažšie slová, hrajú sa s nami, pomáhajú zaradiť sa do kolektívu. Neskôr, na základnej škole, sú to práve pani učiteľky/učitelia, ktorí väčšinu z nás naučia písať naše prvé písmenká, čísla, čiarky, oblúky. Naučia nás čítať, počítať, kresliť zajace, mrkvy, kapusty. Skúšajú nás naučiť poriadne sedieť na tvrdej stoličke, robiť ukážkové kotrmelce a nepolámať si ruky pri hre s loptou.
Stredná škola je o niečo ťažšia, my študenti sme na hodinách nepokojnejší, máme vlastné hlavy a myslíme si, že všetko vieme najlepšie a málokedy niekto z nás naozaj počúva výklad učiteľa. Taká je realita medzi študentmi. Dnes už naozaj málokto dokáže povedať, že má rád niektorú profesorku, alebo profesora. Väčšina z nás vidí len tú otravnú časť, kedy musíme hodinu počúvať, učiť sa, pretože nás skúšajú a sem tam padne aj nejaká písomka. To sú hlavné veci, ktoré si všímame.
Málokto si všimne akú veľkú trpezlivosť musia profesori so študentmi mať, akú námahu im dá pripraviť hodinu tak, aby sme aspoň chvíľku vydržali ticho sedieť a počúvať a niekedy prehliadame aj fakt, že aj oni sú ľudia ako my, ako naši rodičia, že majú svoje životy, že ich doma čakajú ich polovičky, deti, mačka, škrečok a kopa povinností, ktoré denne vykonávajú aj naši rodičia.
Okrem svojich detí, pomáhajú vychovávať aj nás. Odovzdávajú nám svoje skúsenosti, berú nás ako ľudí a nie ako niekoho menejcenného, pomáhajú nám riešiť problémy a to len vtedy ak im dovolíme trošku viac vstúpiť do našich životov. Vtedy, keď z nich nebudeme robiť len niekoho, kto sa pár krát do týždňa ukáže v triede, ale niekoho, komu môžeme dôverovať a obrátiť sa v prípade, že nás stretne niečo zlé.
Preto, by sme si ich mali vážiť a snažiť sa aj my uľahčiť im ich prácu, dávať na hodinách pozor, pripravovať sa na hodiny... a nezabudnúť im aspoň v deň ich sviatku povedať veľké a úprimné Ďakujeme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
26. 7.júla 2016 22:41
Ale základy písania a počítania sa učia už v materskej Každopádne pekný blog, aj keď VŠ pedagógov by som poväčšine vylúčil, tam sú skoro samí zakomplexovaní bastardi.
Napíš svoj komentár