V kráse hradných chodieb,
nachádzam oddanosť.
Tam prinášam obeť,
vidím ťelá, bezvládnosť.
Vidím strach v tvojej tvári...
budúcnosť mŕtvych na oltári.
Krv...kvapka... za nou ďalšia...
padá, kričí, poddáva sa.
Kľúčom našich brán, tvoja bdelosť,
každý chrám.
Cítiš bolesť rán, kde je ľudskosť?
Kto je pán?
Vidina strašlivá,
budúcnosť splieta.
Veštkyňa ješitná,
sa v plameňoch zmieta.
Výkriky žalostné z tých stien znejú,
minulosť zachová myšlienku bdelú.
Princezná príď, vysloboď nás...
Tej noci lákal ju podivný hlas.
Bdelá smrť podsvetie opúšťa.
Stretneme sa v pekle, básnik pripúšťa
pať cípov, jedna hviezda,
čertove rohy ancikrista!
Dáma v čiernom za dverami,
pozvi ju ďalej, nezaváhaj.
riaď sa jej slovami,
nevieš čo ti porozpráva....
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
monica9393
4. 12.decembra 2008 19:33
kks....som vyorana z toho...sak to je vrchool umelcovej prace.....zivotne dielo...si skvela laska moja..proste uzasne,najlepsie,dokonale...a keby som mala vacsiu slovnu zasobu,tak to opisem este aspon 10000000000000 suoperlativmi
3
milujem takéto básne....krásne vieš krásne narábať so slovom a rýmom
4
nuz..neviem ci by som pani v ciernom pozvala dnu..hih...ale je to fajn.....
Napíš svoj komentár