A však, matka tú by ani nenapadlo čo sa vo mne skrýva. Vyhovuje mi to. Na ľudí som zlá. No stále sú ľudia ktorý ma majú radi. Nechápete to? Veď ja taktiež nie.
Asi to bude tým, že sa dokážem obetovať. Ale ľudí si ku sebe pripúšťam málo. O mojej vade nevie takmer nikto. Až na môjho brata Markusa, a priateľku Havran.
Markus ma hockedy osloví : psychopat, retard a kadejako inak. Nevadí mi to, spoločne si s toho robíme srandu. Je to taktiež blonďák so zelenými očami. Ešte je to chlapec, no veľmi pekný chlapec. Má krásne črty tváre po našom vysokom, mužnom a širokom otcovi. Domov si stále dotrepe iné dievča a vždy ma prosí, aby som sa na dievčatá nepozerala veľmi nápadne, prípadne, aby som vôbec nebola doma. Už niekoľko dievčat sa mu sťažovalo že som nesympatická a že sa škaredo pozerám. Len som sa na tom zasmiala. Pre mňa bola každá jedna len jedna z mnohých.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár