Ahoj denník po čase sa ti opäť ozývam. Pýtaš sa asi prečo? Nuž, mám teraz dosť
voľného času. Dostal som od mami domáce väzenie.
Aby som objasnil, dôvod prečo som ho dostal, budem musieť začať pekne od začiatku. Zbytočne to nebudem naťahovať a rovno prejdem k veci.
Bol krásny slnečný deň, a ja som mal kto vie prečo, dobrú náladu. Ráno som pri raňajkách, pozdravil celú moju rodinu. Čím som si od nich vyslúžil pohľady, ktoré si ma premeriavali či som si niečo nešľahol.
Moja milovaná maminka, na podnet môjho psychopatického otecka, prišla ku mne a oprela ma o stenu a začala ma prehľadávať. Snažila sa u mňa nájsť čokoľvek nelegálne. Avšak človek je učenlivý typ a keďže sa najlepšie učí na vlastných chybách, tak som s predchádzajúcich skúseností zistil, že je lepšie si všetko poschovávať. Našťastie mamka mi neprehľadáva aj školský batoh. Tam, keby otvorila učebnicu prírodopisu, by možno našla zopár gramov koksu a nejaké tie halucinogénne hubičky. Jednoducho veci, ktoré mi pomáhajú prežiť školský deň.
Po povinnej rannej prehliadke, na mňa pokynula, aby som si šiel sadnúť ku stolu. Raňajky boli jednoducho úžasné. Ja zbožňujem našich záhradných slimákov a hlavne, keď sú dobre pripravený. Raňajky som mal za sebou a nadišiel čas aby som šiel do školy.
V ten deň bola v škole strašná otrava. Čas mi tak pomaly ubiehal, akoby sa vôbec nehýbal. Po piatich minútach, ktoré som strávil v škole, som vytiahol knižku. Rozhodol som sa, že si radšej budem krátiť čas čítaním. Ako som vytiahol šlabikár a pomaly si ho študoval, zrak mi padol od únavy a zaspal som. Zistenie, po prebratí bolo také, že mám otlačené celé čelo.
Šlabikár som mal otvorený na úžasnej dvojstránke na ľavej strane som mal návod na prípravu po domácky vyrobenej atómovky. Myšlienka nechať vybuchnúť polku mesta bola síce lákavá, ale zohnať dostatočné množstvo uránu by predsa len zabralo zopár dní.
Článok na pravej stránke ma natoľko fascinoval, že som ho mal v úmysle vyskúšať.....mal taký úžasný nadpis: Vyrobte si kvalitný laser do piatich minút....
Strašlivé udalosti, ktoré sa udiali v škole vo mne vytvárajú záchvaty a neovládateľný výbuch smiechu.
Po tom ako som zostrojil môj prvý laser, nadišiel čas aby som ho vyskúšal. Uvažoval som hodnú chvíľu , aký objekt mojej túžby, na ktorom si vyberiem aby som mohol ten laser vyskúšať.
Nakoniec moje oči spočinuli na učiteľke, ktorá s prihlúplym úsmevom vchádzala do triedy. Po prvý ráz som bol šťastný, že vidím učiteľku. Jedným očkom som namieril a vypálil.
Sledoval som ako sa tenký pramienok svetla blížil k učiteľkinej hlave a hlavne k jej vlasom.
Vlasy zbĺkli neuveriteľnou rýchlosťou. Školou sa niesol nádherný zvuk pištiacej učiteľky. Tá vybehla s triedy a plačom začala utekať cez chodbu.
Ako tak utekala všimla si, že na chodbe, stoja dvaja tretiaci a niečo pijú. V záchvate zúfalosti sa k nim rozbehla. Tí zaskočení učiteľkinou prítomnosťou, schovávali fľašku zo zvláštne vyzerajúcou zelenou tekutinou....(expertízou bolo zistené, že išlo o Absinth)
Učiteľka zbavená akéhokoľvek triezveho myslenia, vytrhla zelené zlato s rúk svojich študentov. A tí mohli len s hrôzou sledovať, čo sa bude diať. Otvorila fľašku a začala si tekutinu vylievať na vlasy...
Bohužiaľ pre učiteľku to malo opačný efekt. Už jej nehoreli len vlasy.....
Nikdy som sa nedozvedel ako dopadla.....
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár