Little Ronnie´s Diary

Zápis z denníku


5.12

Milý denníček. Konečne som si našiel chvíľu voľného času, aby som sa ti venoval. Po roku som sa toho dočkal. Dňa s veľkým D, Mikuláša.

Nedopustím, aby sa odohralo rovnaké fiasko ako minulý rok. No áno, bolo to fiasko môj perfektne pripravený plán nakoniec nevyšiel. Tento rok to bude iné. Už nenechám toho fúzatého dedka len tak uniknúť. Verím v to, že si nechal to spálené oblečenie a preseknutú čapicu opraviť. Ja ho dnes v noci určite uvidím. Tu spálenú bradu ma dorastenú a zlomené rebrá mu behom roku určite zrástli. Už opäť sa na mňa bude priblblo ceriť spoza okna a myslieť si, že po toľkých rokoch ma to prestalo baviť.

Dedko sa však míli. Tohto roku mu ani nepomôžu tí dobermani, ktorých si dovliekol vlani. Ha haha...


5.12- večer

Vzrušenie, ktoré pociťujem narastá. Nech je noc prosím. Nesmiem byť tak veľmi nedočkavý zatiaľ som sa ukryl u seba v izbe.

Pod matracom mám schovanú brokovnicu, ktorú som si kvôli dnešnej príležitosti, vypožičal od môjho psychopatického otecka.

Tá brokovnica je ako nová, skoro nepoužívaná. Otec ju síce sem tam používa, ale aj to iba na ostreľovanie nič netušiacich veveričiek na stromoch. Keby niekto videl ich nevinné tváričky pred tým a to čo ostalo potom. Mám pocit, že by po ňom išli všetci GreenPeaci. No, čo už nie je moja starosť.

V záhrade je niekto. Rad kvetináčov, ktorý som nastražil, spadol . Dúfam, že to je on.... nevydržím to, idem sa pozrieť....


6.12- ráno

Bože to bola noc. Pre moje šťastie som bol úspešný. Už nikdy viac vysmiaty fúzatý dedko v červenom nikdy.

Bojoval statočne, to mu musím uznať. Najhorší bol asi ten okamih kedy vytiahol ten revolver. Nebolo mi vtedy všetko jedno.

Keď tak spätne uvažujem, zmenil sa od posledne. Nevedel som, že fajčí keď som ho videl s tou cigaretou v ústach, tak som sa zarazil.

Takisto sa mi zazdalo, že s neho cítim vodku. Ah vodka ako som sa je prepil už ju ani cítiť nemôžem. Keď tak si dám radšej Fernet.

Nevadí aj tak cez to všetko som víťaz. Po úmorných dvoch hodinách vytrvalého pobehovania po okolí, som ho dostal presne mierenou ranou na jeho hlavu.

Bohužiaľ ani ja som neodišiel na prázdno. Keď som sa vracal domov, bol som už uistený o príčine smrti, tak som zakopol a oškrel koleno.

I keď táto bolesť je ohromná je to malá daň za pokoj, ktorý mi táto noc donesie do života.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu