hľa, aké sú krásne,
patria bohom lásky.
Stekajú dolu až k vodopádom.
Svieti aj slnko božie.
Plávali spolu krásne,
unášaní prúdom lásky.
Jednému hrozí smrť pádom.
Topí sa to mladé zviera.
Nevie, ako má plávať.
Vo vnútri ho to zviera,
nevládze ani dýchať.
To staršie krídla roztiahne
a do diaľok letí.
Od zvieraťa a potoka tiahne
až tam, za horizont letí.
Mláďa bojuje a šeptá:
"Vráť sa, prosím!"
Ja tam len stojím
a pozerám sa tam.
Pre seba si šeptám:
"Čo urobiť musím?"
Tej odpovede sa bojím,
no nie je to nadlho.
Zachránim obidvoch naraz,
aj keby to bol prudký náraz.
Možno, že to dlhšie potrvá,
ale láska navždy a večne trvá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár