v maličkých myších očiach hviezdny jas!
Prenikám sama za obzor skuť kov
a ty ma vznášaš do výšin... už zas.
Svoje silné paže hneď aj otvor
k ceste tvojho rýdzeho pokladu.
Ó, tam usmieva sa ten krásny tvor.
Niet badať ani kvapôčku ľadu.
Odvážne vtáčik krídla roztiahne,
aj druhý letí k jasnému nebu.
Jeden i druhý do diaľok tiahne
aj my budeme, kým krídla nepadnú.
Pošeptám ja do vánku jemného,
že nič vo mne nie je zlomeného.
Len zvalené sú naše hranice,
len nekonečný je piesok času.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár