Keď istota,tak len v samú seba.
Nikto nemôže tušiť,či zajtra sa zajtra nad obzorom objaví slnko,rovnako ako sa večer zotmie a vyjde mesiac.Bludný kruh času sa točí okolo nás,ako minútová ručička spoločne s hodinovou krúžia okolo svojej osi..A až dôjdu baterky?-Zastavia sa.
Naša početná maličkosť si nemôže byť istá niečim,čo nemôže sama ovplyvniť,čo ide úplne mimo nej so sto kilometrovým oblúkom.Len naivná detská duša verí v nezničiteľný večný kolobeh,pretože je to pre ňu akýsi druh istoty,keď ešte sama nevie čím vlastne je a tak v seba ani nemôže veriť.Lenže to nemusí byť len slnko a mesiac,leto a zima,hodina za hodinou,v čo chceme a túžime veriť.Sú i iné priority,ktoré sa však neskôr môžu stať o mnoho menej samozrejmé,než sme si mysleli.
Pre človeka,ktorý ešte netuší kto je,sa zdá byť istota v striedaní noci s dňom niečo ako rád-pocit určitosti a nezmeniteľnosti.Bohužiaľ(alebo ani nie?) pravdou je,že človek si môže byť istý skutočne len sám sebou.
Každý ju potrebuje.Prečo by sa inak ľudia vydávali,ženili,kupovali...?..Chcú mať klamný pocit bezpečia a zázemia,ktoré im zaistí icgh životný partner,či mietso kam sa môžu vrátiť.
Sú veci a priority,o ktorých si myslíme,že nutne potrebujeme k životu.Nevieme prečo,je to tak i keď my nechceme.Hľadáme lásku,priateľstvo,miesto,ktorému môžme hovoriť domov a...istotu.
Túžime po niečom,čo máme celý život v sebe.Ale keby sme to takto zložito nehľadali,nikdy by sme to nenašli.
Niektoré veci potrebujú čas.Vlastne väčšina.A nejde o minúty,alebo hodiny.Ani dni.Sú to roky hľadanie,než nájdeme to,čo chceme.
Ale odmena?Konečne nijak napadnuteľná istota.V seba.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.