Mala som neskutocnu rodinu..a neskutocne deticky..najstarsia je Leonie(4),..potom Julie(2) a nakoniec sa tri mesiace pred mojim odchodom narodila Estelle...
Tie deti strasne lubim..a viem ze aj oni mna..nebolo dna..kedy by som od nich nepocula..lubim ta...nebolo dna...kedy by ma neobjali a nepobozkali....nebolo dna...kedy by mi ich usmev nezdvihol naladu...
Susanne s Michaelom..rodicia deti...by spravili pre mna aj nemozne..ked mi usiel posledny vlak..prisli pre mna o polnoci na stanicu..bravali ma spolu von..na vecere..do parku..na oslavy...citila som sa ako člen rodiny...a za ten pocit..im nesmierne dakujem
Tak ako vsetko v zivote....aj tych desat mesiacov...uplynulo ako voda...a nastal cas lucenia...velmi som plakala..a nebola som jednina...
...ale nemohla som zostat...zostat tam..by znamenalo..zostat stat v zivote...mam vela planom..v septembri Hamburg..dalsi rok studiu na univerzite..musim ist proste dalej...a ja to viem...len to boli...boli ten pocit....ze teraz sa o moje deti stara niekdo iny..aj ked toho cloveka poznam......
...dohodila som im totiz moju kamaratku..ktora sa chcela tiez naucit nemcinu...a viem ze v tejto rodine sa bude mat velmi dobre...vcera vecer som snou telefonovala...mala akurat deticky sama..a Julie plakala...tak som ju uspavala po telefone..pocula som ako tisko place...a ja som ju nemohla ani objat...ani pobozkat....iba sepkat sladke slova....ale aj tie pomohli..Julie zaspala....Nech pride kdokolvek po mne...viem ze toto su moje deti..a navzdy nimi zostatnu....
Odkedy som odisla..casto som telefonovala so Susanne..aj s detmi..stale mi vravia ako im chybam...a ze im je smutno...ale aj oni vedia..ze keby som zostala...stagnovala by som...
...a kedze ma clovek len jeden zivot..musi ist dalej...splnit si sny..a zrealizovat ciele....
Nikdy ale nezabudnem...ze v malej dedinke 60km od Mnichova mam druhu rodinu..na ktoru sa vzdy mozem spolahnut...a ktora ma ma rovnako rada..ako ja ju....
Dakujem za doposial
najkrajsie obdobie
mojho zivota
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endre-silentname
29. 6.júna 2007 14:04
To bolo naozaj pekné a je super, že ťa majú tak radi. Doma je tam, kde ťa majú radi a na to netreba zabúdať a vidím, že ty si to sama uvedomuješ, čo je super. Určite sa s nimi znovu stretneš. Prajem peknú budúcnosť.
2
musim suhlasit s Vuittonka1... Pretoze ja viem, ze ak niekto nieco velmi chce.. a ide si za tym, tak musi nieco obetovat... "nieco, za nieco!"... tak to v zivote ide... zivot je ako jeden velky obchod a my vsetci sme zakaznikmi... Takze aj ja ti drzim palce...
Napíš svoj komentár