Kedysi dávno, som sa pýtala: Čo je to láska?
Slovo láska má viacero významov a pomenovaní. Nedá sa presne definovať, každá je iná.
Láska- rodičov, je to tá najzákladnejšia a prvá láska, ktorú sme zažili. Je to prvé, čo dostaneme v živote. Je to ten pocit, keď viete, že je tu vždy pri vás niekto, kto vás podrží a bude pri vás stáť, bez ohľadu nato, čo sa stane. Viete, že keď sa pozriete za seba, uvidíte ako za vami stoja vaši rodičia, ako vás podporujú. Nie vždy s nimi vychádzame najlepšie. A nie vždy sú presne taký, akých by sme chceli. Ale jedno viem určite, nech sú akýkoľvek, vždy sú tu pre nás a rodičov máme len jedných!
Láska- súrodencov, tak táto láska je troška komplikovanejšia. Je pravda, že málokedy súrodenci medzi sebou vychádzajú( tak to už v rodine chodí), ale to neznamená, že sa nemajú radi. Veď napríklad, čo môže byť lepšie ako to, že v tej najmenej očakávanej chvíli sa pri vás objaví váš brat alebo segra a podrží vás. Ja som to zažila veľakrát a nečakala som to. A aj keď sa medzi sebou hádame, tak sú chvíle, ktoré sú nenahraditeľné, tak ako aj oni.
Láska- kamarátska/priateľská, túto, si človek musí vybudovať, získať. Musí ho najprv spoznať, spriateliť sa, dôverovať mu a nakoniec obľúbiť si ho. Až potom príde slovo láska. Aj keď je to troška dlhšia cesta, ale oplatí sa počkať. Mať priateľov, ktorých máte radi, je to najlepšie, čo človeka stretne v živote. Nemusíte už viac kráčať sami, nemusíte sa už viac cítiť opustený alebo menejcenný. Sú tu pre nás. Vážia si nás, podporujú nás, podržia nás, vypočujú nás,...
Láska- partnerská, táto sa mi páči zo všetkých najviac. Je to niečo osobnejšie niečo čo nepatrí len tak každému. Je to láska medzi dvoma ľuďmi, spojená slovami: mám ťa rád, ľúbim ťa alebo milujem ťa. Je to, keď dvaja idú po ulici, držia sa za ruky, túlia sa k sebe, majú si čo povedať, vedia si zlepšiť náladu, rozosmiať sa navzájom, podporiť a podržať sa, prekonať ťažké chvíle, tráviť svoj čas spoločne, ...
Po zhrnutí môžem napísať toto: láska rodičov a súrodencov trvá naveky, aj keď sa pohádajú a nerozprávajú sa aj dajme tomu celý život, ostane to v nás. Tá láska nevyprchá. Je nekonečné, je tam hlboko v našom srdci. Láska priateľov a partnerov, tak tá netrvá naveky. Aj keď si človek vraví, ako toho druhého miluje alebo ako ho potrebuje, príde čas, keď jednoducho len tak odíde a viac sa nevráti. Chvíľu to človeka bolí, že ho stratil, ale po čase tá láska zmizne, odíde presne tak, ako kamarát/ka či partner/ka.
Momentálne pociťujem všetky 4 podoby lásky. Ale osud je osud. A ja neviem, kedy ktorá odíde alebo vyprchá. Hlavné je, že som vďačná, že je tak veľa podôb lásky a že viem, že určite všetky naraz nevyprchajú, že stále tu bude pre mňa aspoň jedna.

 Blog
Komentuj
 fotka
melinda282  11. 7. 2010 12:01
akéé peknéé
 fotka
ddaanniieellkkaa  11. 7. 2010 12:06
@melinda282 ďakujem weľmi pekne
 fotka
ssnehulienka  11. 7. 2010 12:56
nie nemas pravdu s tym, ze ta rodicovska laska nevyprcha. mam na to konkretnypriklad.... ano, je to uz ... v podstate dost proti vsetkemu ak dieta nenavidi rodica alebo naopak. no kamarat ma 19 a mozem zodpovedne povedat, ze medzi jho mamou a nim nieje uz absolutne nic. no tam to je dost komplikovane.... a pekne si to cele napisala no laska sa neda len tak pomenovat... a niekedy to moze byt aj celkom iny zmiesany druh... neviem cosi tymto chcela povedat.
Napíš svoj komentár