Dlho nečakala a autobus dorazil. Hŕstka ľudí, spolu s ňou, sa začala predierať do autobusu. Vždy ten istý boj o miesta. Dočkala sa, vybojovala si samostatné a nikým nerušené miesto hneď vedľa okna.
Dvere sa zatvorili a autobus sa vydal na cestu. Tak veľmi nemala rada tú cestu. Nie len že smerovala k jej práci, ale každé ráno bola zaplnená hodinovými kolónami.
Keď autobus začal spomaľovať, hneď pochopila, že trčia opäť v kolóne. Vytiahla s tašky mp3 a pustila si hudbu. Zapozerala sa von oknom a ani si neuvedomila, že vedľa nej je auto, v ktorom sedí chlap, ktorého vídavá niektoré rána.
Po chvíľke si uvedomila, že dnes je možno deň keď ho opäť zbadá a tak sa rozhliadla. Pripadala si ako pubertiačka, ale takáto hra sa jej páčila. Jej oči ho konečne našli. Pozeral sa na ňu. ,, Žeby aj on mňa hľadal ?“, pomyslela si. Odvrátila zrak od okna.
Kolóna sa troška pohla. Opäť sa obrátila smerom k oknu, pozeral sa na ňu a usmial sa. Opätovala mu to. Zrazu sa začal hrabať v taške a niečo s nej vyberal. Potom rýchlo po niečom čarbal. Nahol sa cez sedadlo spolujazdca a na okno nalepil papierik v ktorom stálo: ,, Ahoj, ja som Peter. Krásne sa usmievaš.“ Zasmiala sa a líca sa jej sfarbili dočervena. Rýchlo sa začala hrabať v kabelke a na nejaký kúsok papiera napísala: ,,Teší ma Peter, ja som Zuzka.“ Prikývol.
Avšak, kolóna sa tentoraz pohla o niečo viac a autá sa zamiešali. Tak ako sa on stratil z dohľadu, tak aj jej úsmev. Zo zadného sedadla ju staršia pani poklepal po pleci. Obzrela sa. ,,Slečna, myslím, že ten pán to napísal pre vás“, povedala jej. Obzrela sa za seba von oknom.
Bol tam, v aute s papierikom nalepeným na okne, v ktorom tentoraz stálo: ,, Nie len krásny úsmev, ale aj krásne meno.“ Kútiky sa ohli do veľkého úsmevu a oči prižmúrila. Vzal papierik a pripísal: ,,Páči sa mi tento spôsob, ale myslím, že smsky by boli lepšie. Tu je moje číslo 0915567981.“ Ústami mu vyhláskovala: Ďakujem.
Posadila sa na svoje miesto, vybrala z vrecka mobil a začala písať: ,, Aj mne sa táto hra páči, nepozná ťa a čudujem sa sama sebe, že niečo také robím, ale život je predsa o tom nie?“
Píííp.... On: ,,Ak si mala na mysli, že život je o riskovaný, tak s tebou súhlasím. Čo tak ísť dnes na večeru?“ Ona: ,,Súhlasím, dám ti ešte vedieť, ahoj“
Vystúpila na svojej zastávke a pobrala sa do práce.
O MESIAC
Opäť sedela v autobuse, pri tom okne. A on vedľa autobusu vo svojom aute. Usmiali sa na seba. Pípol jej mobil. On: ,, Chcel by som ti poďakovať, že si mi dala príležitosť ťa spoznať a chcem ti poďakovať, za ten krásny mesiac, ktorý sme spolu strávili. Mrzí ma, že som ti to skôr nepovedal. Odpusť mi.“
Ona: ,, Preniesla som sa cez to a nemám sa pre čo hnevať, keby si mi povedal, že si ženatý tak s tebou nikam nepôjdem. Aj ja ty ďakujem za krásny mesiac strávený s tebou. Nič neľutujem, ale ty musíš rešpektovať, že ja nemôžem byť s tebou a pritom vedieť, že ubližujem tým tvojej žene.
On: ,, Áno ja viem. Ale prosím, nestrať sa mi úplne zo života.“
Ona: ,, Že váhaš, nestratím! Veď máme aspoň naše každodenné :RANDE CEZ OKNO!“
Zasmial sa a prikývol....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
greenlime
28. 3.marca 2011 15:47
Úžasné je to. Mala som taký..stiahnutý žalúdok =D
Napíš svoj komentár