Sedela som, mp4 v ušiach, zahľadená von oknom.
Zastavili sme na zastávke, kde stála patria ľudí v mojom veku. Nastúpili. Bolo ich asi tak šesť- jedno dievča a päť chalanov. Jeden chalan a to dievča si sadli oproti mne, ostatný stáli okolo. Všetci značkovo poobliekaný, super účesy, jednoducho- dokonale upravený. Dievča smutne pozeralo von oknom, zatiaľ čo sa ostatný okolo nej smiali a rozprávali.
Nevšímala som si ich. Vystupovali na rovnakej zastávke ako ja. Ostala som na nej stáť, čakala som na kamarátku. Partia tých ľudí sa troška vzdialila, ale svoje oči som od nich neodtrhla, pozorovala som ich.
Zatiaľ čo dievča len tak samo stálo, ostatný sa rozprávali. Zrazu ku nej podišiel ten chalan, čo s ňou sedel, letmo ju pobozkal, usmial sa na ňu a odkráčal preč s partiou chalanov.
Hm, tomu sa vraví chodenie a láska!!!
Keď sa tak zamyslím, tak je zaujímavé, že v akej dobe žijeme.
V dobe plnej hádok, nezhôd a rozchodov... V dobe z ktorej sa vytrácajú všetky pocity, v dobe, v ktorej málo kto prejaví to, čo cíti, málo kto sa otvorí a je ochotný dať tomu druhému kľúčik od svojho srdca...
V dobe, v ktorej vidím, ako sa k sebe ľudia správajú, v tej dobe, keď chlapec so svojím dievčaťom a dievča so svojím chlapcom len tak kráča po ulici, nedržia sa za ruky, nerozprávajú sa, nepozrú sa na seba, neprejavia si žiadnu náklonnosť...
Je to doba, v ktorej skoro každý berie pojem: láska- ako niečo samozrejmé, niečo čo existuje a je to v nás.
Niekedy si vážne myslím, že keď niekto povie: „Ľúbim ťa “ , tak to nemyslí ani vážne, berie to ako frázu, ktorú vysloví, pretože vie, že to tak má byť, že to tak mal v ten okamih vysloviť, že to bolo vhodné a že to mierne chvenie a nadšenie z nového vzťahu a objavu, že má dievča/ chalana ktorý sa mu/ jej páči je to, čo človek nazýva láskou!
Tento pojem sa strašne ťažko definuje, ale keby mne niekto povedal: „ Tak, vypisuješ to tu, hovoríš tu o tom, tak ty povedz, frajerovi každý deň povieš ako strašne ho ľúbiš, tak definuj pojem láska!“
Začala by som : je to presne to, čo sa vo mne odohráva keď kráčam k nemu- srdce mi začne strašne búšiť, v hlave mi hrozne hučí, okolo mňa sa všetko zastaví, začnem si nervózne stáčať prsty na rukách, keď každá jedna bunka v mojom tele sa strašne na neho teší a strašne po ňom túži, keď moje nohy k nemu kráčajú úplne samé...
Keď k nemu prídem, on ma objíme a ja nevnímam nič iné len to, ako pravidelne a pokojne dýcha, ako sa jeho príjemná vôňa rozlieha navôkol, ako keď vnímam každý jeden jeho dotyk, keď moja pokožka túži po jeho dotyku...
A zakončila by som to tým: keď každé jedno jeho slovíčko, ktoré zo seba vydá, moje uši zhltnú, keď túžim, aby sa jeho pery dotýkali mojich, keď sa pri každom našom spoločnom nádychu a výdychu zachvejem, keď sa moje a jeho pery spoločne skrútia do úsmevu, keď viem, že sa blížia posledné minúty strávene spoločne počas dňa a ja už vtedy viem, že mi bude chýbať, aj keď viem, že ho o pár hodín zase uvidím...
Nič nie je dôležitejšie ako to, aby sme mali okolo seba lásku. V dnešnej dobe je to cennejšie ako diamanty či zlato. Je to niečo bez čoho človek nevie žiť už odpradávna, niečo, čo nenahradí nič iné, niečo, čo je jedinečné...
Tak sa to nebojme prejaviť, nebojme sa úprimne milovať, ukážme čo cítime...
Láska postupne vyprcháva... Tak jej v tom zabráňme...!!!!
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
1
cocca-colla
7. 9.sept. 2010 20:12
Hm.. ja si skôr myslím, že to je len vekom tých ľudí.. Nechcem byť povýšenecká, veď mnoho mojich rovesníčok ešte nevie čo to láska je..
2
Každý sa sa správame k svojej polovičke podľa toho ako moc si ju vážime a láska znamená si niekoho vážiť inak to nemá zmysel takže to nebude len vekom aj keď ten tam tiež hrá svoju úlohu
3
strašne krásne si to napísala,..máš u mňa 5hviezdičiek,..tie pocity sú rovnaké aj u mňa, až sa mi plakať chcelo ked som sa zamyslela nad tým ako velmi ho lúbim..
5
nikdy nepohdopia že chodenie len preto že sa jeden druhému páčia neni láskou. Deťmi sú a deťmi aj zostanú
6
ja len že.."V dobe, v ktorej vidím, ako sa k sebe ľudia správajú, v tej dobe, keď chlapec so svojím dievčaťom a dievča so svojím chlapcom len tak kráča po ulici, nedržia sa za ruky, nerozprávajú sa, nepozrú sa na seba, neprejavia si žiadnu náklonnosť..." - možno to tak chcú..
btw. láska je všade..všade
btw. láska je všade..všade
7
koli veku to neni. Ľudia sa celkom vzďaľujú od svojich pôvodných hodnôt. Čo bolo kedysi všetko, je dnes nič. Najdôležitejšia súčasť spolocnosti, rodina je dnes hlboko podceňovaná. A tak to aj vyzerá, nikto sa o nikoho nezaujíma, každý za seba.
8
je to úžasne napísané a ak môžem povedať alebo sa "pochváliť" tak ja nieečo také zažívam aspoň s mojej strany teda..myslím, že aj s jeho.
11
@cocca-colla @turion @jaro1991 @arwen666 @acvd43xa7w @semhamforas Ďakujem Vám za vaše vyjadrenia k tomu... Neviem čo je pravda a čo nie, len si myslím, že to je asi vážne tým vekom...
12
genialny blog.. (ked si odmyslim tie chyby )
v dnesnej dobe to uz naozaj malokto mysli vazne..
v dnesnej dobe to uz naozaj malokto mysli vazne..
Napíš svoj komentár