CRRRN! Uaaaa! zas vstávať do školy! Znova to isté dookola. To môj život bude stále taký nudný? pýtala som sa samej seba pri pokuse zobudiť sa. Pondelok. Deň ktorý nenávidím asi zo všetkých najviac. Deň ktorý u mňa vyvoláva zúfalý pocit stereotypu. Ale šo s tým urobím? Nič. Je to život. Plynie a ubieha a ja už naozaj nemám síl sa mu brániť. No ale stačí. zastavila som prúd myšlienok vo svojej hlave a konečne som sa postavila z postele. Otvorila som skriňu a začala sa obliekť. "Aspoň , že toto nie je obyčajné" usmiala som sa popod nos a vytiahla zo skrine svoje obľúbené nohavice- čierne s vreckami a vyšitou lebkou. Obliekla som sa a usmiala na seba do zrkala. "No nie je to najhoršie" povedala som si, schmaltla svoj čiery vak vzala Deadly za vodítko, vlepila mame pusu na líce a rozbehla sa do školy. Asi sa pýtate kto je Deadly. Deadly je čierny kríženec labradora a momentálne sa cvičí ako vodiaci pes.Deadly som odviedla do jej "školy" a ja som konečne vbehla do tej svojej. Sadla som si vedľa svojej naj kamošky Alex pozdravila krátkym čaw a už som si vyberala svoju "obľúbenú" matematiku. Práve včas, lebo už vchádzal Bochníček, oficiálne Pán profesor Bochnianský.Hodina prebehla v celku pokojne. Akosi som nemala energiu na vyrušovanie. Za posledné dni toho na mňa bolo akosi veľa. Cez weekend sa ma oddychovať, ale ja som mala stále plné ruky práce. Po 6tej hodine som bola úplne vyšťavená."Konečne domov" povzdychla som si, keď som pchala veci do tašky. "Neskočíme ešťe na kofču?" spýtala sa ma zrazu Alex. Ale veď prečo nie? pomyslela som si v duchu veď sme cez vyučko ani nepokecali. A tak som súhlasila. Zašili sme sa do Ohnivej gule a pokojne sŕkali kofolu. Ohnivá guľa nie je nič extra ale na poobedňajšiu kofolu je ako stvorená. "No tak čo ti je?" spýtala som sa konečne. "Ale veď vieš šetko dokopy" odpovedala mi smutným hlasom Alex. Vedela som. Nemala to ľahké, rodičia sa jej hádali, známky sa zhoršili už ani to maľovanie jej nešlo ako predtým a naviac to začqlo škrípať aj medzi ňou a Marekom. "No čo ťa trápi momentálne najviac?" spýtala som sa aj keď odpoveď som už poznala. "Marek" odpovedala "znova sa urazil" "prečo?" spýtala som sa prekvapene. Marek nebol s tých čo by sa urážali len tak pre nič za nič. "Ale vieš písal mi či zajtra niekam nezájdeme a ja som mu napísala že nie lebo mám angličtinu a potom tréning spolu s tebou. Tak sa urazil či to má vôbec význam keď spolu takmer nie sme. Ale čo s tým urobím? aj predtým to tak bolo a nevadilo mu to?" povzdychla si a ja spolu s ňou. Nechápala som. Zrazu z nej chce mať Marek majetok? Trochu sme ešťe porozoberali aj keď na nič rozumné sme neprišli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár