Ocitli sme sa v sieni. Nebola ničím prepychová ale aj tak ma niečím upútala. Boli tu tri vyrezavané kreslá a na nich sedeli 3 ženy s dlhými vlasmi. Mali jemné rúcha známych farieb. V strede sedela žena v čiernom a na hlave mala korunu s čiernym diamantom, krídla som však nevidela. Po jej pravici sedela žena s dlhými ohnivými vlasmi a na hlave jej taktiež trónila koruna. Táto však bola ozdobená rubínovým kameňom. Na ľavej strane sedela žena v tmavomodrom rúchu. K nej pristúpila moja spoločníčka.
"Ďakujem ti Ester som veľmi potešená, že si ma nesklamala." "Bolo mi potešením" odpovedala Ester "Je veľmi učenlivá a prispôsobivá, je vidno že patrí k nám" povedala a usmiala sa na mňa. Ja som tam iba stála a pozerala sa na nich. Cítila som sa ako nula. Každý na mňa pozeral a ja som nevedela čo spraviť. To bola tá moja prisposobivosť?
"Neboj sa, pristúp bližšie" prehovorila zrazu žena na pravo. "KDe to vlastne som?" odvážila soms a konečne opýtať. "Nachádzaš sa v krajine kotrá je akoby obrazom zeme v inej dimenzii.Avšak zvieratá a rastliny sa tu vyvýjali iným smerom ako na Zemi. Najinteligentnejšie tvory sú z údolia rieky Montany sú to naši mudrci a vedmy. Stále nám pomáhajú a učia rôzne triky.avšak problém je ten, že ich je čím ďalej tým menej. Na našej planéte mame tú výhodu, že sme sa nesnažili popierať nadprirodzenosť ale naopak z nej ťažiť. Jednoducho nepopierame že je ešte niečo väčšie ako my. To je nevýhoda vašeho sveta. Vy si nechcete pripustiť, že nemusíte byť najmocnejší.
Neprišla som ťa tu však urážať ani nič podobné. CHcela som ti len vysvetliť rozdiely."
Nebola to úplne uspokojujúca odpoveď ale už som bola unavená...
pokračovanie nabudúce....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár