Sedim na schodoch a mrzne mi rit....

...sedim a pozeram sa do neba...
... zas a znova civim na oblaky a snazim sa najst odpoved...
...co som zas spravila zle?....

Sedim na schodoch a mrzne mi rit... z mojej mp3ky prudi hudba do mojich oci... z mojich oci prudia potoky slz na zem

Kolko už ich pohltila? Ake potoky slz uz vznikli z ludskych slz?

kvapka ku kvapke.. padaju na zem a zlievaju sa v mokry flak.. Zvacsuje sa.. tecie po chodniku... lesknu sa do neho hviezdy... aspon ma neboli krk a mozem sa na nich pozerat... znova sa ponarat do nekonecna...

Mesiac zakryl oblak... vsetko naookolo stmavlo no stale je to svetlesie ako moje vnutro... aspon momentalne...

Kedy konecne vylezie slnko a bude prudit cez moje oci a usta?

Kto bude mojim vetrom co rozozenie mraky?

Asi som prilis zatazena na ludsku blizkost... ale ked jej mam v niektorych chvilach tak sakramentsky malo... Niekto ju nepotrebuje a teraz kruti hlavou nad mojimi problemami... no ja ano... dnes viac ako kedykolvek predtym...

Pozeram na tvoju fotku... spominam... a na co vlastne? na moje predstavy?
co by bolo keby?

no nikdy nebude...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu