Ohen, palenie,popol a prach. Pomaly sada na kridlach bezboznych obeti. Mam taky pocit,ze som jednou z nich. Obet lahostajnosti zo vsetkych stran a hlavne zo seba samej. Smejem sa, ano, ako sialena. Presne...preco? Ty nevies? Tak sa trochu zamysli a zistis. Pozri sa mi do oci,trochu, staci malinko, sa zapocuvaj a budes pocut mna. Ako vrieskam, ako kricim z plneho hrdla. Zufala laska uz hranici niekedy z nenavistou a potom zase namocim ruky do rieky lahostajnosti a umyjem si dusu. ASpon na chvilku, nez sa zase zasvini pocitmi. Su ako bahno, ako piesok. Ked sa chcem hrat na velkom pieskovicku menom zivot neexistuje,aby som sa nezaspinila niecim takym ako pocitmi. Pateticke, ubohe. ASi budem musiet kracat zivotom v skafandri a aj tak mam taky zly "tusak" ze sa na mna nieco nalepi.
Vie co,urobime to radikalne, dobre? Skocim sipku rovno do tej rieky, nech sa nemusim zakazdym umyvat, ked mi nejakym sposobom strhnes zo srdca dlasi pocit ako nasivku. Keby si aspon noznicky pouzil na povolenie tych niti. Nie,naco, pan umelec chyti a strhne. Alebo to prirovnam k procesu "depilacia voskom"?Toto je skor depilacia pocitov slovami.
Hej presne tak, v tom si diplomovany doktor.
Nie nevycitam uz nic, uz na to nemam silu ani naladu. Uz mam toho proste dost. Prieci sa mi vsak myslienka sa s tym zmierit. Ja a tichucka zienka, ktora znasa vsetko? NIE!ROZHODNE NIE!
zanedlho uz nebudes mat co depilovat
tak sa uvedom, alebo zbal a vypadni z mojho zivota...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
markonix
14. 1.januára 2007 23:33
výborne si napísala svoje city, aj štýl
Napíš svoj komentár