Definitivne ako jazva pochybnej existencie... tisice pieskovych koni rutiacich sa pustou objimaju svoju istotu pominutelnosti zatial co sa utapaju v slzach sputanych dusi. Hlbka priepasti beznadeje sa pysi,ze je vacsia ako nicota zatratenosti v ociach osudu. Prsty sa klzu po mojej tvari, snazia sa zufalo zachytit zvysky okamziku, zachovat spomienku. Zabetonovat ju,dat ju do vykladu, zit nou do konca nekonecnsej vecnosti, ktorej si zelame byt sucastou.. Ake pateticke. Cliche zivota steka po stene ako rozliata nadej. Namocim si handru a vydrhnem mysel, uplne do cista. Pedant,v tomto ano. Oplujem zrkadlo,rozbijem na kusy a s nimi sa budem milovat v sastenovaej posteli nenavisti. Krv potecie po cervenych oblieckach vasne, aby nebola vidiet. Kvapne Ti na viecka ako sen, ten najsladsi,ten posledny... Vychutnam si crepiny rozbitej krasy v mori nevyplakanych suchych slz. Nepodelim sa,ale viem,ze si aj tak kus odtrhnes,ako vzdy. Ukrizovane myslienky, podpalujem ich na hranici, nedam im sancu predviest sa. Utyrana vila s dotrhanymi kridlami obesena na strome, posledny jednorozec s odpilenym rohom krivka po asfaltke a umiera kazdym krokom. Drak bez hlavy nevie co so sebou tak radsej umrie. Svaby zostanu, mysel vydrhnuta do cista. Usmev leti do prazdna, hrdost sa slni v lesku cistej mysle...

a je dokona(n)/(l)e.....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
3t.m.  19. 6. 2006 13:31
Spájaš nemožné: "milovat v sastenovaej posteli nenavisti"... Neha a nenávisť? Hmm... zaujímavé. Dávaš proti sebe kontrasty, ktoré tak škrípu, až vyvolávajú súhru a človek sa s tým normálne stotožní...



"Krv potecie po cervenych oblieckach vasne, aby nebola vidiet. Kvapne Ti na viecka ako sen, ten najsladsi,ten posledny..."

Pekne si to rotúrovala!



A tak by som mohol pokračovať ďalej, ale nece sa mi tu kopírovať všetky vety



Proste máš u mňa zasa jeden veľký plusový bodisko!
Napíš svoj komentár