"keby" umrelo

prekazil si mi sen bieleho kona. Len tak si mi zaklopal na rameno, ahoj som tu....len tak si sa na mna pozrel a zrazu vsetky "keby" museli umriet, len tak lahostajne bez otazok, proste a jednoducho !lebo!.Nedal si mi cas nadychnut sa. Nedal si mi cas polozit si poslednu miliontu prvu otazku ake to bude ked... nedal si mi moznost snivat o tom ake to bude ked. Jednoducho s tvojou beznou lahkostou a lahostajostou si mi poklepal na rameno, "ahoj"... vytrhol si ma z pozorovania bieleho krasneho kona...dalsia vec, ktoru Ti nezabudnem.., milionta prva? Mozno...po 999 999 som prestala ratat veci,ktore ti nidky neodpustim a nezabudnem...po 999 999 vycitavych pohladoch jednoducho uz nemohol prist dalsi..

teraz zurivo kusem do mrtveho masa a zelam si,aby to bol tvoj krk, ktory nemilosrdne roztrham...s takou eleganciou s akou som ho kedysi bozkavala...

vytrhol si ma zo sna...myslela som si najprv,ze sa budem aspon hnevat, ale necitila som nic...

lahostajnost, prazdnotu....mozno...ani to neviem opisat, ale asi sa to velmi napadne podoba len tej lahostajnosti...

a potom si sa usmial...zacal hovorit...a to si nemal...ten usmev, v pohode..hovorit nie...


slova, zbytocne, lahostajne...cakal si,ze uvidis moj zvlastny pohlad, cakal si,ze nieco k tebe este citim..sklamal si sa ,ale vedel si velmi dobre,co vo mne prebudit mozes....bal si sa, ale vzrusenie ti nedalo..

mohol si vo mne prebudit nenavist svojou opovazlivostou, svojou trufalostou siahnut na moj stastny vztah...



to si nemal...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu