eM a eR majú jednu spoločnú vlastnosť. Majú vytipovaných určitých ľudí, nazveme ich "poslucháči", ktorým hlásia svoje problémy s istou pravidelnosťou, no vždy rovnakým tónom. Zvyčajne prídu bez pozdravu a veľmi rýchlo prejdú priamo k veci. Poslucháč nemá ani miesto, ani čas na (ne)opätovanie pozdravu, musí vždy hneď a zaraz riešiť zložitý problém, ktorý sa kreatúre vyskytol. Je úplne bežné, že sa celý svet vždy točí len okolo ich života a komplikácii, ktoré ich postretli. Kreatúry sa svojich poslucháčov zväčša nikdy nepýtajú na to, ako sa majú, nezaujímajú ich čo majú nové, ani akú majú náladu, alebo či vôbec majú na NICH náladu. Nemôžem im však až tak "ubližovať" a musím spomenúť, že "raz za Uhorský rok" sa stane, že komunikačným kanálom príde krátka frekvencia otázok od kreatúr typu: ,,A ty ako?,, - ale to je asi tak všetko.
No a potom aké je to prekvapenie, keď sa poslucháč po tom všetkom, čo si s kreatúrami prežije (pretože poslucháč je nútený s ich problémami fakt aj žiť, keďže sú takmer každodennou súčasťou ich života) dozvie, že kreatúra eR je sama o sebe ešte slabší, no hlavne BLBŠÍ jedinec, keď nemá v sebe toľko ani len toľko guráže, aby sa svôjho poslucháča opýtal to, čo o ňom chce vedieť. Aj tak mám pocit, že veci súkromného intímneho charakteru z minulosti partnerovho života by mali byť pre terajšieho partnera tabu, no keď si už kreatúra zmyslí, že chce vedieť PRAVDU, neviem prečo sa to neopýta priamo "aktérov" jej ďalšieho "problému".
Alebo aké je to prekvapenie, keď po toľkých "krycích akciách" ich "identity" ostane ešte samotný poslucháč ako ten, ktorý je zo všetkých ten najhorší? Aký je to pocit, pre kreatúru eM?? Neviem si takýto pocit vybaviť v mojej fantázii pocitov.
No obe už spomínané kreatúry však vôbec nemajú na kreatúru eL. Pretvárka sama o sebe je už dosť rušivý element. To je už raz tak, keď sa niekto všemožne snaží pôsobiť na celé okolie len pozitívne, ba až prepozitivizovane. Prsty kreatúry eL ešte NIKDY nenapísali na jej sociálnej sieti negatívnu spleť slov. Prečo? No prečo? Tiež mi to najprv prišlo ako milé užívanie si života. No po čase som si uvedomila, že nie je všetko zlato čo sa blyští a nie je všetko koňak, čo kôň vyští. Pre mňa je to, že sa niekto hrá na niečo, čo nie je vždy také, ako to prezentuje úplná a úbohé a preto už nebudem predsietarať radosť zo stretnutia, či písania si s touto kreatúrou.
Prečo aj takýto "ľudia" majú to právo uberať z radosti zo života niekoho, ako som JA?!
delicita
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
delegatka
6. 6.júna 2011 03:42
@enwy konečne si si to prečítala
Napíš svoj komentár