Sedel si ako obvykle na sedadle šoféra, ktorý striedavo dával do zapaľovania kľúčiky, aby nám nebola zima.. Otáčal si kľúčikom, hmmmkal si si tú našu melódiu duší a pri každom otočení kľúčika sme sa obaja zasmiali na tom jednom tóne, ktorý znel z tvojich úst ako acapella, keď sa rádio na tú onú sekundu zastavilo.
Aj keď ti na spánok ostávalo len pár hodín, nevadilo ti, že sa musíš krčiť na tom sedadle, len preto, lebo mi robilo radosť počúvať tvoj jemný spev.. Tvoj hlas.. Milovala som, keď si ho na sekundu prerušil a drzým tónom si mi povedal: ,,Nespi! Vidím ťa!,, A pritom si ledva sám sebe ,,udržiaval bdelosť na uzde.,,
Alebo.. keď si ma strašil, že vonku sú medvede, lebo sa v noci tiež chodievajú pozerať na hviezdy.. A ja som ti to samozrejme uverila, pretože som sa mohla v tvojom objatí báť a zároveň zakloniť hlavu, oprieť ju o tvoje ramená a kochať sa žiariacimi bodkami na oblohe.
Ešte dodnes ma všade na tele chladí ten sneh, ktorým sme sa obhadzovali o polnoci na školskom ihrisku. Prvý sneh.. A naša prvá spoločná fotka. Vlastne druhá.. Ale prvá v období pokoja a ticha a súhry toho, čo nikdy nebolo..
Dodnes viem, kam som odložila pevnú, kockovanú modrú igelitku v ktorej si mi doniesol pravé talianske jabĺčka. Mmmmňaammm stavím sa, že keby som ju v tomto momente rozprestrela, alebo otvorila, stále by tak úžasne voňala ako vtedy keď si mi ju spolu s čokoládou podával do ruky so slovami: ,,Veľmi si mi chýbala.,,
Stále sa však zamýšľam nad tým, akým spôsobom mám naklonovať človeka tvojho typu. Alebo radšej ľudí. Svet by bol oveľa krajší, keby bolo viac takých, ako si ty.
Asi nik nebol ku mne tak pozorný ako ty. Ešte nik ma neobjímal 60 minút bez prestania. Nik so mnou nepozeral na hviezdy s takým nadšením v očiach ako si mal ty. Takmer nik nepozná Casiopeu..
Ešte nik mi nedaroval tri rozličné darčeky s príchuťou Mojita a nik kvôli mne nevstal o tretej hodine rannej, pričom o pol piatej musel ísť do práce. Nik mi nepísal také krásne básničky ku Dňu žien, nik mi nikdy nezavolal v momente, kedy mu sadala snehová vločka na dlaň.
Nik by sa tak nepotešil ošúchanému odznaku smajlíka pre šťastie a nik by za ním tak veľmi nesmútil ako ty. Nik mi nikdy tak nenačúval ako ty.. U nikoho neboli moje tajomstvá tak uchované ako u teba.. Nik nechápal, prečo mi stačí tak málo ku šťastiu..
Nik by nikdy nepovedal, že toto bude najkrajšie obdobie môjho života.. môj Žolík, ktorý je teraz tak šťastný, ako nikdy predtým. Som šťastná spolu s tebou a NIK zo mňa nevymaže spomínané chvíle, ktorých však bolo omnoho viac, no nejaký poklad musím nechať aj zakopaný... Pre ďalšie potulky po mape spomienok...
:-?
delicita
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
gothicpoethic
31. 8.augusta 2010 10:05
Veľmi ti závidím takého človeka
2
@gothicpoethic ono to už skončilo ...boli sme len priatelia a on má teraz konečne normálne dievča (po dlhom čase), ale teším sa s ním
5
Neskocime spolu do lesa a nenapises nieco podobne aj o mne potom ? Teda ak sa este vratis Ale nie dufam ze som neznevazil pocity a cloveka ktoreho si cennis
A inak, nadherne napisane
A inak, nadherne napisane
6
@jin15 tie medvede neboli v lese ale mozeme, ak sa osvedcis, tak velmi rada nieco take o tebe napisem a Ďakujem
8
@bizbilio tak to teda viem až teraz a hrdo môžem oznámiť, že sa taktiež volám Veronika a potom sa táto pieseň do tohto príbehu úplne mega hodí! Sadla ako riť na šerbeľ
9
krásne píšeš, juj aj do plaču mi prichodí.. to bude tým že som citlivka
14
nie je začo Normálne som sa aj tešil, jak som tam sedel o šiestej unavený...
Napíš svoj komentár